Recenzia - R. Scott Bakker: První přichází tma

Autor: R. Scott Bakker
Źáner: fantasy
Rok vydania: 2003 (český preklad 2009)
Počet strán 490
Vydavateľstvo: Triton

Každý autor fantastiky má v dnešnej dobe na výber dve možnosti: buď zostane verný princípom, na ktoré si čitatelia za celé tie desaťročia existencie žánru zvykli a vedia sa v nich bez problémov orientovať, alebo sa pokúsi vyšliapať si vlastnú cestu. Prvý spôsob je pomerne bezproblémový – stačí mať svoj vysnený idol, dokonale poznať jeho tvorbu a štýl a písanie môže začať. Ak navyše autor ovláda základy tvorby postáv a deja a vie štylizovať, je takmer isté, že si nájde svojich čitateľov a pri šťastnej súhre okolností z toho môže byť ohromný úspech. Ak sa však autor vyberie druhou cestou, čoskoro zistí, že sa ocitol v močiaroch, možno rovno v tých Mŕtvych z Dvoch veží, ktorými vedie jediná cesta a ak urobí čo i len jediný chybný krok, môže sa v nich stratiť, alebo rovno utopiť.

Nevýhodou prvého spôsobu je, že aj keď napíše akokoľvek kvalitný a čítavý príbeh, skôr či neskôr sa naňho zabudne. Už je to totiž raz tak, že ľudstvo si pamätá len tých prvých, zakiaľ ostatní prežívajú snáď iba v malých komunitách skalných fanúšikov.

Výhoda prvého spôsobu sa tak razom stáva jeho veľkou nevýhodou a hlavná nevýhoda toho druhého zas môže byť v správnych rukách ultimátnou „zbraňou“. Je to vlastne ako Jeden prsteň – slabého jedinca zničí no ten, ktorý je už na začiatku silný, môže vďaka nemu vystúpiť do závratných výšin.

A R. Scott Bakker je jedným z najsilnejších, akí sa tu za dlhé obdobie objavili. Ak chcete nájsť zdroje jeho inšpirácie, všade nájdete uvedené dve mená – J. R. R. Tolkien a Frank Herbert. Dunu som, priznám sa, nečítal, no za diela o Stredozemi môžem povedať, že Bakker sa nimi neinšpiroval spôsobom, že prekopíroval príbeh či postavy, ako to často robia iní autori, dokonca v jeho svete Eärwe nenájdete ani zmienku o klasických „tolkienovských“ rasách ako sú trpaslíci či elfovia a samotné prostredie pripomína skôr staroveké blízkovýchodné mytológie než stredoveké severské ságy. Inšpiráciu treba hľadať skôr v úplnej podstate príbehu, v jeho epickosti, výpravnosti a veľkoleposti a snáď i v niekoľkých názvoch. Hlavné zdroje inšpirácie však neboli u Tolkiena a s istotou viem povedať, že ani u Herberta, ale v stredovekých vojnách medzi kresťanským a islamským svetom i v samotných náboženstvách.

Príbeh románu privádza čitateľa do krajiny Trojmorí, kde o moc zápasia tri veľké sily – náboženstvo, svetská moc a mágia a aby to nebolo také jednoduché, každý z týchto troch aspektov sa delí na menšie, medzi sebou bojujúce frakcie. Jadro príbehu tvorí vyhlásenie svätej vojny náboženstva inriťanov proti pohanským fanejcom a následný zákulisný zápas o to, kto z nej pre seba vyťaží najviac.

Pri čítaní ťažko uveriť tomu, že ide o autorovu prvotinu. Vykreslenie postáv, ich vzťahov a uvedenie nielen do príbehu ale i do svojho sveta zvláda s prehľadom majstra a niet sa až tak čomu diviť. Na Druhej apokalypse, ako celú svoju sériu súhrnne nazval, začal pracovať už začiatkom 80. rokov a keď sa v roku 2000 rozhodol ju konečne dokončiť, prestaval príbeh z trilógie na tri (pravdepodobne trojdielne) série, z ktorých prvá nesie v českom preklade názov Princ ničeho a druhá v origináli The Aspect-Emperor.

R. Scott Bakker vytvoril vo svojom debute nesmierne spletitý príbeh o odhaľovaní dávneho proroctva, plný zákulisných bojov o moc, intríg a filozofie. A práve filozofická povaha románu je jedným z dvojice faktorov, ktoré môžu (a určite to aj robia) mnohých čitateľov odradiť. Viac ako na akciu sa totiž autor zameral na precízne vykreslenie charakterov, na ich myšlienky a motívy ich konania. Druhým faktorom sú potom často krkolomné mená a názvy, ktoré však (hádam aj vďaka tomu) veľmi dobre dopĺňajú blízkovýchodnú atmosféru, v ktorej sa príbeh nesie.

Román První přichází tma som azda aj pre to neprečítal jediným dychom, ale zato som ho čítal rád a určite sa vrhnem aj na pokračovanie s názvom Válečný prorok. Autorovi ku cti napokon slúži aj fakt, že nestavil na dúhové obálky s vyrysovanými borcami či polonahými „borkyňami“, ale že sú rovnako tajomné a mystické ako celá kniha.

Bakkerove romány rozhodne nie sú jednými z tých, ktoré prídu na trh a stane sa z nich hit. Minimálne v našich končinách o nich vie málokto. Osobne si však myslím, že je to len ticho pre búrkou podobné tomu, ktoré tu bolo pred seriálovou Hrou o tróny. Bakker si vybral močiare, ale zdá sa, že našiel svoju cestu a úspešne po nej kráča do vysnívaného cieľa.

Hodnotenie: 85 %