Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia - R. Scott Bakker: První přichází tma


Autor: R. Scott Bakker
Źáner: fantasy
Rok vydania: 2003 (český preklad 2009)
Počet strán 490
Vydavateľstvo: Triton

Každý autor fantastiky má v dnešnej dobe na výber dve možnosti: buď zostane verný princípom, na ktoré si čitatelia za celé tie desaťročia existencie žánru zvykli a vedia sa v nich bez problémov orientovať, alebo sa pokúsi vyšliapať si vlastnú cestu. Prvý spôsob je pomerne bezproblémový – stačí mať svoj vysnený idol, dokonale poznať jeho tvorbu a štýl a písanie môže začať. Ak navyše autor ovláda základy tvorby postáv a deja a vie štylizovať, je takmer isté, že si nájde svojich čitateľov a pri šťastnej súhre okolností z toho môže byť ohromný úspech. Ak sa však autor vyberie druhou cestou, čoskoro zistí, že sa ocitol v močiaroch, možno rovno v tých Mŕtvych z Dvoch veží, ktorými vedie jediná cesta a ak urobí čo i len jediný chybný krok, môže sa v nich stratiť, alebo rovno utopiť.
Nevýhodou prvého spôsobu je, že aj keď napíše akokoľvek kvalitný a čítavý príbeh, skôr či neskôr sa naňho zabudne. Už je to totiž raz tak, že ľudstvo si pamätá len tých prvých, zakiaľ ostatní prežívajú snáď iba v malých komunitách skalných fanúšikov.
Výhoda prvého spôsobu sa tak razom stáva jeho veľkou nevýhodou a hlavná nevýhoda toho druhého zas môže byť v správnych rukách ultimátnou „zbraňou“. Je to vlastne ako Jeden prsteň – slabého jedinca zničí no ten, ktorý je už na začiatku silný, môže vďaka nemu vystúpiť do závratných výšin.
A R. Scott Bakker je jedným z najsilnejších, akí sa tu za dlhé obdobie objavili. Ak chcete nájsť zdroje jeho inšpirácie, všade nájdete uvedené dve mená – J. R. R. Tolkien a Frank Herbert. Dunu som, priznám sa, nečítal, no za diela o Stredozemi môžem povedať, že Bakker sa nimi neinšpiroval spôsobom, že prekopíroval príbeh či postavy, ako to často robia iní autori, dokonca v jeho svete Eärwe nenájdete ani zmienku o klasických „tolkienovských“ rasách ako sú trpaslíci či elfovia a samotné prostredie pripomína skôr staroveké blízkovýchodné mytológie než stredoveké severské ságy. Inšpiráciu treba hľadať skôr v úplnej podstate príbehu, v jeho epickosti, výpravnosti a veľkoleposti a snáď i v niekoľkých názvoch. Hlavné zdroje inšpirácie však neboli u Tolkiena a s istotou viem povedať, že ani u Herberta, ale v stredovekých vojnách medzi kresťanským a islamským svetom i v samotných náboženstvách.

Príbeh románu privádza čitateľa do krajiny Trojmorí, kde o moc zápasia tri veľké sily – náboženstvo, svetská moc a mágia a aby to nebolo také jednoduché, každý z týchto troch aspektov sa delí na menšie, medzi sebou bojujúce frakcie. Jadro príbehu tvorí vyhlásenie svätej vojny náboženstva inriťanov proti pohanským fanejcom a následný zákulisný zápas o to, kto z nej pre seba vyťaží najviac.
Pri čítaní ťažko uveriť tomu, že ide o autorovu prvotinu. Vykreslenie postáv, ich vzťahov a uvedenie nielen do príbehu ale i do svojho sveta zvláda s prehľadom majstra a niet sa až tak čomu diviť. Na Druhej apokalypse, ako celú svoju sériu súhrnne nazval, začal pracovať už začiatkom 80. rokov a keď sa v roku 2000 rozhodol ju konečne dokončiť, prestaval príbeh z trilógie na tri (pravdepodobne trojdielne) série, z ktorých prvá nesie v českom preklade názov Princ ničeho a druhá v origináli The Aspect-Emperor.
R. Scott Bakker vytvoril vo svojom debute nesmierne spletitý príbeh o odhaľovaní dávneho proroctva, plný zákulisných bojov o moc, intríg a filozofie. A práve filozofická povaha románu je jedným z dvojice faktorov, ktoré môžu (a určite to aj robia) mnohých čitateľov odradiť. Viac ako na akciu sa totiž autor zameral na precízne vykreslenie charakterov, na ich myšlienky a motívy ich konania. Druhým faktorom sú potom často krkolomné mená a názvy, ktoré však (hádam aj vďaka tomu) veľmi dobre dopĺňajú blízkovýchodnú atmosféru, v ktorej sa príbeh nesie.
Román První přichází tma som azda aj pre to neprečítal jediným dychom, ale zato som ho čítal rád a určite sa vrhnem aj na pokračovanie s názvom Válečný prorok. Autorovi ku cti napokon slúži aj fakt, že nestavil na dúhové obálky s vyrysovanými borcami či polonahými „borkyňami“, ale že sú rovnako tajomné a mystické ako celá kniha.
Bakkerove romány rozhodne nie sú jednými z tých, ktoré prídu na trh a stane sa z nich hit. Minimálne v našich končinách o nich vie málokto. Osobne si však myslím, že je to len ticho pre búrkou podobné tomu, ktoré tu bolo pred seriálovou Hrou o tróny. Bakker si vybral močiare, ale zdá sa, že našiel svoju cestu a úspešne po nej kráča do vysnívaného cieľa.

Hodnotenie: 85 %

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Targaryen, na ktorého sa zabudlo

Popri troch veľkých rodoch Západozemí , ktoré došli do svojho zániku, to od samého začiatku majú na mále aj Targaryenovci, ktorí len so šťastím ušli úplnej skaze počas Robertovej rebélie. Na samom začiatku seriálu nám boli predstavení dvaja, podľa všetkého poslední zástupcovia rodu – Viserys, známy aj ako Žobrácky kráľ, a jeho mladšia sestra Daenerys, ktorá to, na rozdiel od svojich dvoch bratov, dotiahla vo veľkom štýle až do konca poslednej série a zdá sa, že najlepšie časy stále nemá za sebou. Postupom času sa však ukázalo, že neboli jedinými žijúcimi príslušníkmi kedysi najmocnejšieho rodu Siedmich kráľovstiev. Ak opomenieme udalosti v knihe a „Mladého Griffa“, ktorý sa vydáva za Rhaegarovho syna Aegona (a rôzne nepotvrdené teórie o súrodencoch Lannisterových), videli sme v seriáli piatich žijúcich Targaryenov (vrátane bastardov). Ak ste už začali rátať, trochu vám to uľahčím – tí, ktorí si ešte spomínajú na prvú sériu, k prvej dvojici akiste hneď prirátali maestera Ae

Veľké rody Hry o tróny, ktoré došli k svojmu zániku

Dlhú dobu to vyzeralo, že spomedzi všetkých veľkých rodov Západozemí to majú najviac namále Starkovci, ktorí postupne umierali ako na bežiacom páse. Nakoniec to však boli iné rody, ktoré v seriálovej verzii Hry o tróny došli až do štádia vymretia. Baratheonovci z Búrkového konca Po Robertovej rebélii jeden z najmocnejšách rodov Siedmich kráľovstiev, ktorý pôvodne vládol oblasti Stormlands (Búrkové zeme). Najmladší z veľkých rodov vznikol počas Dobyvateľskej vojny Aegona I. Targaryena a jeho zakladateľom bol jeho údajný nevlastný brat Orys Baratheon. Ten získal celú oblasť, ktorá predtým patrila rodu Durrandonovcov, aj s ich sídelným hradom ako vďaku za zabitie posledného Búrkového kráľa Argilaca. Svoju moc nad nadobudnutým územím spečatil manželstvom s Argilacovou dcérou Argellou. Sám Robert sa kráľom nestal len vďaka víťaznej vojne. Je málo známym faktom, že bol bratrancom z druhého kolena Rhaegara Targaryena (jeho stará mama bola Rhaella Targaryen, dcéra Aegona V. zn

Recenzia: Rytier Siedmich kráľovstiev

Autor:                        George R. R. Martin Žáner:                        fantasy Rok vydania:            1998 (The Hedge Knight), 2004 (The Sworn Sword), 2010 (The Mystery Knight) České vydanie:          Argo, 2014 Slovenské vydanie:   Tatran, 2017 G. R. R. Martin sa už pred rokmi rozhodol obohatiť vtedy ešte len vznikajúcu ságu Pieseň ľadu a ohňa o sériu prequelových noviel, ktoré by tvorili svoj vlastný, menší príbeh, dejovo predbiehajúci udalosti z Piesne o celé dekády. Zbierka s názvom Rytier Siedmich kráľovstiev obsahuje tri relatívne krátke novely o rozsahu asi 80 až 100 strán. Tie rozprávajú príbeh mladého rytiera Dunka, ktorý sa počas jedného rytierskeho turnaja zhodou náhod zoznámi s chlapcom, ktorý sa mu predstaví ako Egg (v angličtine ide o slovnú hračku – egg, teda „vajce“, odkazuje na jeho plešatú hlavú, ale tiež je to skratka jeho pravého mena Aegon). Z obyčajného a miestami celkom drzého chlapca sa napokon vykľuje vnuk vtedajšieho kráľa Dae