Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia - R. Scott Bakker: První přichází tma


Autor: R. Scott Bakker
Źáner: fantasy
Rok vydania: 2003 (český preklad 2009)
Počet strán 490
Vydavateľstvo: Triton

Každý autor fantastiky má v dnešnej dobe na výber dve možnosti: buď zostane verný princípom, na ktoré si čitatelia za celé tie desaťročia existencie žánru zvykli a vedia sa v nich bez problémov orientovať, alebo sa pokúsi vyšliapať si vlastnú cestu. Prvý spôsob je pomerne bezproblémový – stačí mať svoj vysnený idol, dokonale poznať jeho tvorbu a štýl a písanie môže začať. Ak navyše autor ovláda základy tvorby postáv a deja a vie štylizovať, je takmer isté, že si nájde svojich čitateľov a pri šťastnej súhre okolností z toho môže byť ohromný úspech. Ak sa však autor vyberie druhou cestou, čoskoro zistí, že sa ocitol v močiaroch, možno rovno v tých Mŕtvych z Dvoch veží, ktorými vedie jediná cesta a ak urobí čo i len jediný chybný krok, môže sa v nich stratiť, alebo rovno utopiť.
Nevýhodou prvého spôsobu je, že aj keď napíše akokoľvek kvalitný a čítavý príbeh, skôr či neskôr sa naňho zabudne. Už je to totiž raz tak, že ľudstvo si pamätá len tých prvých, zakiaľ ostatní prežívajú snáď iba v malých komunitách skalných fanúšikov.
Výhoda prvého spôsobu sa tak razom stáva jeho veľkou nevýhodou a hlavná nevýhoda toho druhého zas môže byť v správnych rukách ultimátnou „zbraňou“. Je to vlastne ako Jeden prsteň – slabého jedinca zničí no ten, ktorý je už na začiatku silný, môže vďaka nemu vystúpiť do závratných výšin.
A R. Scott Bakker je jedným z najsilnejších, akí sa tu za dlhé obdobie objavili. Ak chcete nájsť zdroje jeho inšpirácie, všade nájdete uvedené dve mená – J. R. R. Tolkien a Frank Herbert. Dunu som, priznám sa, nečítal, no za diela o Stredozemi môžem povedať, že Bakker sa nimi neinšpiroval spôsobom, že prekopíroval príbeh či postavy, ako to často robia iní autori, dokonca v jeho svete Eärwe nenájdete ani zmienku o klasických „tolkienovských“ rasách ako sú trpaslíci či elfovia a samotné prostredie pripomína skôr staroveké blízkovýchodné mytológie než stredoveké severské ságy. Inšpiráciu treba hľadať skôr v úplnej podstate príbehu, v jeho epickosti, výpravnosti a veľkoleposti a snáď i v niekoľkých názvoch. Hlavné zdroje inšpirácie však neboli u Tolkiena a s istotou viem povedať, že ani u Herberta, ale v stredovekých vojnách medzi kresťanským a islamským svetom i v samotných náboženstvách.

Príbeh románu privádza čitateľa do krajiny Trojmorí, kde o moc zápasia tri veľké sily – náboženstvo, svetská moc a mágia a aby to nebolo také jednoduché, každý z týchto troch aspektov sa delí na menšie, medzi sebou bojujúce frakcie. Jadro príbehu tvorí vyhlásenie svätej vojny náboženstva inriťanov proti pohanským fanejcom a následný zákulisný zápas o to, kto z nej pre seba vyťaží najviac.
Pri čítaní ťažko uveriť tomu, že ide o autorovu prvotinu. Vykreslenie postáv, ich vzťahov a uvedenie nielen do príbehu ale i do svojho sveta zvláda s prehľadom majstra a niet sa až tak čomu diviť. Na Druhej apokalypse, ako celú svoju sériu súhrnne nazval, začal pracovať už začiatkom 80. rokov a keď sa v roku 2000 rozhodol ju konečne dokončiť, prestaval príbeh z trilógie na tri (pravdepodobne trojdielne) série, z ktorých prvá nesie v českom preklade názov Princ ničeho a druhá v origináli The Aspect-Emperor.
R. Scott Bakker vytvoril vo svojom debute nesmierne spletitý príbeh o odhaľovaní dávneho proroctva, plný zákulisných bojov o moc, intríg a filozofie. A práve filozofická povaha románu je jedným z dvojice faktorov, ktoré môžu (a určite to aj robia) mnohých čitateľov odradiť. Viac ako na akciu sa totiž autor zameral na precízne vykreslenie charakterov, na ich myšlienky a motívy ich konania. Druhým faktorom sú potom často krkolomné mená a názvy, ktoré však (hádam aj vďaka tomu) veľmi dobre dopĺňajú blízkovýchodnú atmosféru, v ktorej sa príbeh nesie.
Román První přichází tma som azda aj pre to neprečítal jediným dychom, ale zato som ho čítal rád a určite sa vrhnem aj na pokračovanie s názvom Válečný prorok. Autorovi ku cti napokon slúži aj fakt, že nestavil na dúhové obálky s vyrysovanými borcami či polonahými „borkyňami“, ale že sú rovnako tajomné a mystické ako celá kniha.
Bakkerove romány rozhodne nie sú jednými z tých, ktoré prídu na trh a stane sa z nich hit. Minimálne v našich končinách o nich vie málokto. Osobne si však myslím, že je to len ticho pre búrkou podobné tomu, ktoré tu bolo pred seriálovou Hrou o tróny. Bakker si vybral močiare, ale zdá sa, že našiel svoju cestu a úspešne po nej kráča do vysnívaného cieľa.

Hodnotenie: 85 %

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 1. časť - Prostredie

ÚVOD   Po mnohých rokoch písania svojho fantazijného románu, som si uvedomil dva fakty. Prvým je, že píšem už akosi dlho. Keď som však začal bádať po tom, koľko to trvalo známym autorom žánrovo porovnateľnej literatúry, dostal som sa k zaujímavým číslam. Napríklad už vtedy skúsený George R. R. Martin písal prvý diel série The Song of Ice and Fire (Pieseň ľadu a ohňa), teda nám všetkým dnes už známu Hru o tróny, takmer päť rokov. Medzi vydaním štvrtého a piateho dielu ich pritom ubehlo ešte o jeden viac. R. Scott Bakker, autor série The Second Apocalypse (Druhá apokalypsa), na svojej prvotine začal pracovať počas svojho vysokoškolského štúdia v 80. rokoch a k písaniu sa vrátil na začiatku nového milénia. Prvá časť napokon vyšla v roku 2004. Patrick Rothfuss písal Meno vetra sedem rokov a Tolkien svojho Pána prsteňov celých dvanásť a ďalšie tri roky trvalo, kým si bol kvalitou svojej práce natoľko istý, že podľahol súr...

Koncepcia mágie

Prítomnosť nadprirodzených prvkov zrejme najviac vymedzuje fantazijnú literatúru voči iným žánrom. Často stačí, aby sa v  historickom románe objavili známky mágie alebo nejaký démon a razom sa z neho stáva historická fantasy . Nečudo napríklad, že mnohí čitatelia bývajú po prečítaní Hry o tróny zmätení, keďže nadprirodzené prvky sa objavia len na niekoľkých miestach v úvode a závere knihy. Tá tak pripomína viac historický epos, ktorý sa iba odohráva sa vo vymyslených reáliách. Zrejme aj to je dôvod, prečo si našla toľkých priaznivcov aj v radoch „nefanúšikov“ tradičnej fantastiky. Aj tu však v pokračovaniach prichádzame čoraz viac do kontaktu s čarami. Hlavným rozdielom oproti bežným fantazijným dielam je u Martina práve narábanie s nadprirodzeným. Kým bežný autor nasúka do každej kapitoly „čarodejov vrhajúcich ohnivé gule“, pretože má pocit, že bez nich by to jednoducho nebola fantasy, Martin vytvoril svet, v ktorom h...

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 5. časť - Draky

Súsošie drakov na fontáne v bulharskej Varne „So comes snow after fire, and even dragons have their endings.” J. R. R. Tolkien Zrejme nenájdeme mýtického tvora, ktorý by sa vo fantastike objavoval častejšie než draky. Jej súčasťou sú rovnako pevne, ako sú súčasťou mýtov a kultúr naprieč všetkými kontinentmi, v ktorých sa vyskytujú v rôznych podobách a s rozličnými menami. Nečudo teda, že väčšina autorov fantazijnej literatúry ich chce mať aj vo svojich svetoch a bez nich príde mnohým tento žáner akýsi chudobnejší a neúplný. Nič na tom nemenia ani vyjadrenia autorov ako Patrick Rothfuss , ktorého som spomínal v predošlej časti. Na druhej strane je však na mieste otázka, čo ešte môžu draky fantastike dať. Z pohľadu čitateľa preto môže táto problematika vyznieť podobne ako neustále sa opakujúci a stále menej zaujímaví elfovia či trpaslíci. Na rozdiel od nich však majú autori pri drakoch ďaleko viac zdrojov, ktorými sa m...