Preskočiť na hlavný obsah

Emerniada




„Boh je mŕtvy. Boh ostáva mŕtvy: a to my sme ho zabili!
A čím sa utešujeme, my vrahovia nad všetkých vrahov?
To najsvätejšie, čo svet dosiaľ mal,
vykrvácalo pod našimi nožmi – kto z nás zmyje túto krv?“

Friedrich Nietzsche (1882 A.D.)

O svete

Svet, v ktorom sa príbeh románu (a v budúcnosti snáď aj množstva kratších poviedok a noviel) odohráva, začal vznikať niekedy v rokoch 2004-2005 a prvá "použiteľná" a ako-tak ucelená podoba bola hotová približne o dva roky neskôr. Na meno, ktoré som mu vtedy dal, si už nespomínam (určite sa ho však pokúsim vyloviť v starších textoch, ktoré sa mi povaľujú kdesi na pevno disku), vo svojej podstate sa však od toho finálneho v mnohom nelíšil. Pravdaže, nebol ani zďaleka tak detailný a aj vtedy vytvorené mapy pôsobia oproti tým dnešným skôr ako jednoduché náčrty. Tak trochu to korešponduje s vývinom Stredozeme v rámci Tolkienovho univerza, keď mal kontinent po svojom stvorení dokonalý tvar a až devastujúce činy Melkora jej dali ten kostrbatý výzor plný zálivov, polostrovov a útesov, ktorý poznáme.


Samozrejme sa nechcem stavať do pozície ničiteľa či Nepriateľa sveta, no úloha Melkora bola pre dejiny Stredozeme kľúčová a v konečnom dôsledku dejotvorná. Aj ja som pomaly "ničil" mnohé pôvodné črty toho sveta, aby mohol vzniknúť Emern. 

Viac už čoskoro v samostatnom článku.





O románe

čoskoro


Články

Moja fantastika


Článok, v ktorom sa zamýšľam nad počiatkom svojej tvorby, zdrojmi inšpirácie a smermi, ktorými som sa postupom času pri tvorbe Emerniady uberal.

 

 

 

Poviedky a novely

Schody do veže

Krátka poviedka vystavaná ako tzv. atmosférický horor. So svetom Emerniady ju spája Gornejáš z Maunu, ústredná postava prológu k Emerniade. Časovo sa dá dej Schodov do veže zasadiť do obdobia necelých 1000 rokov pred udalosťami románu.

Posledné svetlo Ygelivov


Novela odohrávajúca sa niekoľko storočí pred Emerniadou. Pôvodne bola napísaná ako poviedka s názvom Falldhar Cestovateľ, ktorá v roku 2008 obsadila v súťaži Literárna Senica Ladislava Novomeského 3. miesto v kategórii stredných škôl.
Nakoľko sa však pôvodná poviedka odohrávala ešte v staršej verzii univerza Emerniady, rozhodol som sa pre vznik jej novšej podoby. Tá si zachovala základnú dejovú kostru, vypadli z nej však mnohé postavy a niekoľko ďalších pribudlo. Rozsahovo sa už dá zaradiť medzi kratšie novely.

Hlavnou postavou je Faldhar Dyrniadon, ktorý sa vydal na ďaleký juh nájsť liek na zákerný rubínový mor, ktorý ho pripravil o manželku a teraz pomaly zabíja jeho jediného syna. Počas svojho krátkeho pobytu v prístavnom meste Divrach sa však stretne so starým priateľom, rytierom Margrauom, ktorý je pre svoju vznetlivú povahu prezývaný Prchký. Ten ho zoznámi s tajomným južanom Ag'hízom Gul-Baurom, ktorý tvrdí, že pozná miesto, kde sa liek na rubínový mor nachádza. Spolu sa tak vydávajú k ruinám tisícky rokov opusteného nebeského mesta Zul Duramar - obrovitej, tri míle vysokej stavby, ktorá toho možno skrýva oveľa viac.

Kapitoly:
1. kapitola
2. kapitola
3. kapitola
4. kapitola
5. kapitola - čoskoro

 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Koncepcia mágie

Prítomnosť nadprirodzených prvkov zrejme najviac vymedzuje fantazijnú literatúru voči iným žánrom. Často stačí, aby sa v  historickom románe objavili známky mágie alebo nejaký démon a razom sa z neho stáva historická fantasy . Nečudo napríklad, že mnohí čitatelia bývajú po prečítaní Hry o tróny zmätení, keďže nadprirodzené prvky sa objavia len na niekoľkých miestach v úvode a závere knihy. Tá tak pripomína viac historický epos, ktorý sa iba odohráva sa vo vymyslených reáliách. Zrejme aj to je dôvod, prečo si našla toľkých priaznivcov aj v radoch „nefanúšikov“ tradičnej fantastiky. Aj tu však v pokračovaniach prichádzame čoraz viac do kontaktu s čarami. Hlavným rozdielom oproti bežným fantazijným dielam je u Martina práve narábanie s nadprirodzeným. Kým bežný autor nasúka do každej kapitoly „čarodejov vrhajúcich ohnivé gule“, pretože má pocit, že bez nich by to jednoducho nebola fantasy, Martin vytvoril svet, v ktorom h...

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 1. časť - Prostredie

ÚVOD   Po mnohých rokoch písania svojho fantazijného románu, som si uvedomil dva fakty. Prvým je, že píšem už akosi dlho. Keď som však začal bádať po tom, koľko to trvalo známym autorom žánrovo porovnateľnej literatúry, dostal som sa k zaujímavým číslam. Napríklad už vtedy skúsený George R. R. Martin písal prvý diel série The Song of Ice and Fire (Pieseň ľadu a ohňa), teda nám všetkým dnes už známu Hru o tróny, takmer päť rokov. Medzi vydaním štvrtého a piateho dielu ich pritom ubehlo ešte o jeden viac. R. Scott Bakker, autor série The Second Apocalypse (Druhá apokalypsa), na svojej prvotine začal pracovať počas svojho vysokoškolského štúdia v 80. rokoch a k písaniu sa vrátil na začiatku nového milénia. Prvá časť napokon vyšla v roku 2004. Patrick Rothfuss písal Meno vetra sedem rokov a Tolkien svojho Pána prsteňov celých dvanásť a ďalšie tri roky trvalo, kým si bol kvalitou svojej práce natoľko istý, že podľahol súr...

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 5. časť - Draky

Súsošie drakov na fontáne v bulharskej Varne „So comes snow after fire, and even dragons have their endings.” J. R. R. Tolkien Zrejme nenájdeme mýtického tvora, ktorý by sa vo fantastike objavoval častejšie než draky. Jej súčasťou sú rovnako pevne, ako sú súčasťou mýtov a kultúr naprieč všetkými kontinentmi, v ktorých sa vyskytujú v rôznych podobách a s rozličnými menami. Nečudo teda, že väčšina autorov fantazijnej literatúry ich chce mať aj vo svojich svetoch a bez nich príde mnohým tento žáner akýsi chudobnejší a neúplný. Nič na tom nemenia ani vyjadrenia autorov ako Patrick Rothfuss , ktorého som spomínal v predošlej časti. Na druhej strane je však na mieste otázka, čo ešte môžu draky fantastike dať. Z pohľadu čitateľa preto môže táto problematika vyznieť podobne ako neustále sa opakujúci a stále menej zaujímaví elfovia či trpaslíci. Na rozdiel od nich však majú autori pri drakoch ďaleko viac zdrojov, ktorými sa m...