Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: Rytier Siedmich kráľovstiev



Autor:                        George R. R. Martin
Žáner:                        fantasy
Rok vydania:            1998 (The Hedge Knight),
2004 (The Sworn Sword),
2010 (The Mystery Knight)
České vydanie:         Argo, 2014
Slovenské vydanie:  Tatran, 2017

G. R. R. Martin sa už pred rokmi rozhodol obohatiť vtedy ešte len vznikajúcu ságu Pieseň ľadu a ohňa o sériu prequelových noviel, ktoré by tvorili svoj vlastný, menší príbeh, dejovo predbiehajúci udalosti z Piesne o celé dekády.
Zbierka s názvom Rytier Siedmich kráľovstiev obsahuje tri relatívne krátke novely o rozsahu asi 80 až 100 strán. Tie rozprávajú príbeh mladého rytiera Dunka, ktorý sa počas jedného rytierskeho turnaja zhodou náhod zoznámi s chlapcom, ktorý sa mu predstaví ako Egg (v angličtine ide o slovnú hračku – egg, teda „vajce“, odkazuje na jeho plešatú hlavú, ale tiež je to skratka jeho pravého mena Aegon). Z obyčajného a miestami celkom drzého chlapca sa napokon vykľuje vnuk vtedajšieho kráľa Daerona II. Targaryena a neskôr sa stáva Dunkovým panošom, ale aj oddaným priateľom.
Všetky tri novely majú okrem hlavných postáv spoločný spôsob rozprávania, ktorý sa veľmi nelíši od toho, ktorým sa Martin prezentuje v Piesni. Pravda, nestretneme sa tu s inými POV postavami, všetko je tu odprezentované z pohľadu Dunka, ktorý sa z obyčajného panoša ešte obyčajnejšieho potulného rytiera stane opatrovníkom mladého Aegona, ktorého súhra nešťastných udalostí o mnoho rokov neskôr posadí na Železný trón. Vo všetkých novelách sa podobne ako v románoch stretávame s intrigami, nečakanými zvratmi a skvelými dialógmi a opismi, ktoré si udržiavajú vysokú úroveň Piesne a ktoré dej dynamicky posúvajú vpred a nenechajú vás ani na okamih vydýchnuť.
Jednotlivé príbehy nám Dunkov prerod ukazujú postupne a veľmi pomaly a aj v závere zatiaľ posledného z nich má ešte ďaleko od toho slávneho sera Duncana Vysokého (hoci tá prezývka mu prischne už v prvej časti), ktorý sa neskôr zapíše do dejín ako lord veliteľ Kráľovskej gardy. Práve to napomáha uveriteľnosti hlavnej postavy, ktorá nepôsobí ako neohrozený hrdina, ale ako človek z mäsa a kostí, čo si mnohí čitatelia (resp. diváci) obľúbili práve aj v Piesni.
Séria Pieseň ľadu a ohňa je však známa najmä tým, že aj keď ide o fantasy, fantazijných prvkov je v nej poskromne a autor nám v nej predovšetkým predostiera veľkolepú ságu zloženú z intríg a vojen medzi šľachtickými rodmi. Nebyť fiktívneho univerza, pripomínala by nám najskôr historický román. Iste aj preto si jej televízna verzia získala toľko fanúšikov aj v radoch ľudí, ktorí by možno nikdy po „hardcorovej“ fantasy nesiahli. A keď sa v nej konečne objavia draky alebo Bieli chodci, všetci to považujú za príjemné osvieženie.
Takýchto prvkov je však v príbehoch o Dunkovi a Eggovi ešte menej. Draky sa v nich síce občas spomenú, no vystupujú tu skôr len ako spomienky vynárajúce sa z histórie a o Bielych chodcoch ani nechyrovať. Určitú mieru „fantastičnosti“ si však predsa len zachovali a svoju úlohu tu tak zohrajú prorocké sny, povedačky o istom čarodejovi a aj jedno skamenené dračie vajce.
Dôvodov, prečo ma Rytier Siedmich kráľovstiev bavil natoľko, že som ho neraz vydržal čítať aj do druhej či tretej rána, však bolo viacero. Ako fanúšika knižnej ságy aj seriálu ma už v samom začiatku uchvátilo pomyslenie na to, že tí slávni Targaryenovci v týchto príbehoch priamo vystupujú a nie len ako tieň ich niekdajšej slávy, ale v období, keď boli ešte stále na vrchole svojej moci. Takisto to, že malý Egg, budúci kráľ Aegon V., je v skutočnosti mladším bratom úžasného maestra Aemona z Nočnej hliadky a že samotný ser Duncan Vysoký sa neskôr preslávil ako jeden z najväčších rytierov v dejinách Siedmich kráľovstiev. A aj prítomnosť spomínaného čarodejníka, ktorého postava priamo spája RytieraPiesňou, v ktorej vystupuje ako Trojoká vrana (v seriáli Trojoký havran).
Na fantasy ma najviac baví, keď je v nej čo objavovať, keď nejde len o plytké rozprávanie s cieľom ohúriť čitateľa fantastickými prvkami, ale keď má aj svoju hĺbku, ktorá jej dáva iný rozmer. Avšak aj ten, kto nepozná všetky zákutia Piesne nájde v príbehoch o Dunkovi a Eggovi poetiku rytierskych čias zmiešanú s tvrdou a často krutou realitou stredovekého, hoc fiktívneho, sveta. Neznalosť románovej ságy zrejme bude čitateľovi prekážať v úplnom uchopení celého príbehu, jeho významu a významu jeho postáv, no kto má rád stredovek, rytierske turnaje, pánske sváry a intrigy a v neposlednom rade krvavé súboje, z ktorých tuhne krv v žilách, si v troch novelách skrytých v Rytierovi Siedmich kráľovstiev určite príde na svoje.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Koncepcia mágie

Prítomnosť nadprirodzených prvkov zrejme najviac vymedzuje fantazijnú literatúru voči iným žánrom. Často stačí, aby sa v  historickom románe objavili známky mágie alebo nejaký démon a razom sa z neho stáva historická fantasy . Nečudo napríklad, že mnohí čitatelia bývajú po prečítaní Hry o tróny zmätení, keďže nadprirodzené prvky sa objavia len na niekoľkých miestach v úvode a závere knihy. Tá tak pripomína viac historický epos, ktorý sa iba odohráva sa vo vymyslených reáliách. Zrejme aj to je dôvod, prečo si našla toľkých priaznivcov aj v radoch „nefanúšikov“ tradičnej fantastiky. Aj tu však v pokračovaniach prichádzame čoraz viac do kontaktu s čarami. Hlavným rozdielom oproti bežným fantazijným dielam je u Martina práve narábanie s nadprirodzeným. Kým bežný autor nasúka do každej kapitoly „čarodejov vrhajúcich ohnivé gule“, pretože má pocit, že bez nich by to jednoducho nebola fantasy, Martin vytvoril svet, v ktorom h...

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 1. časť - Prostredie

ÚVOD   Po mnohých rokoch písania svojho fantazijného románu, som si uvedomil dva fakty. Prvým je, že píšem už akosi dlho. Keď som však začal bádať po tom, koľko to trvalo známym autorom žánrovo porovnateľnej literatúry, dostal som sa k zaujímavým číslam. Napríklad už vtedy skúsený George R. R. Martin písal prvý diel série The Song of Ice and Fire (Pieseň ľadu a ohňa), teda nám všetkým dnes už známu Hru o tróny, takmer päť rokov. Medzi vydaním štvrtého a piateho dielu ich pritom ubehlo ešte o jeden viac. R. Scott Bakker, autor série The Second Apocalypse (Druhá apokalypsa), na svojej prvotine začal pracovať počas svojho vysokoškolského štúdia v 80. rokoch a k písaniu sa vrátil na začiatku nového milénia. Prvá časť napokon vyšla v roku 2004. Patrick Rothfuss písal Meno vetra sedem rokov a Tolkien svojho Pána prsteňov celých dvanásť a ďalšie tri roky trvalo, kým si bol kvalitou svojej práce natoľko istý, že podľahol súr...

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 5. časť - Draky

Súsošie drakov na fontáne v bulharskej Varne „So comes snow after fire, and even dragons have their endings.” J. R. R. Tolkien Zrejme nenájdeme mýtického tvora, ktorý by sa vo fantastike objavoval častejšie než draky. Jej súčasťou sú rovnako pevne, ako sú súčasťou mýtov a kultúr naprieč všetkými kontinentmi, v ktorých sa vyskytujú v rôznych podobách a s rozličnými menami. Nečudo teda, že väčšina autorov fantazijnej literatúry ich chce mať aj vo svojich svetoch a bez nich príde mnohým tento žáner akýsi chudobnejší a neúplný. Nič na tom nemenia ani vyjadrenia autorov ako Patrick Rothfuss , ktorého som spomínal v predošlej časti. Na druhej strane je však na mieste otázka, čo ešte môžu draky fantastike dať. Z pohľadu čitateľa preto môže táto problematika vyznieť podobne ako neustále sa opakujúci a stále menej zaujímaví elfovia či trpaslíci. Na rozdiel od nich však majú autori pri drakoch ďaleko viac zdrojov, ktorými sa m...