Mnoho míľ južne od kraja, za
Hmlistými horami v Lóriene, má lady Galadriel iný problém. Celý deň kráča
okolo svojho zrkadla s nutkaním pozrieť sa, čo pod vianočným mallornom
tohto roku objaví. Celeborn jej ako vždy nič neprezradil, ale kto jej robí
najväčšie starosti, je jej zať. Nech je Elrond známy čímkoľvek, dobrý vkus to asi
nebude...
Aj v neďalekom Isengarde
prebiehajú prípravy na Vianoce. Saruman Biely spisuje zoznam hostí: Théoden,
Théodred, Éomer, Radagast, Gandalf, Saur,
Elrond... Tu začína uvažovať, že by sa mu vo veži zišla nejaká pomocná ruka,
alebo hneď niekoľko. Ako každý rok, aj tento má však Saruman aj inú dilemu - kúpiť
živý, alebo umelý stromček? Napokon sa rozhodne pre enta - živého.
Medzitým prichádza Gandalf do
Roklinky, aby s miestnymi vianočnými elfmi pripravil darčeky pre
stredozemské deti. Elrondovi navrhne, že by mohol Aragornovi opraviť ten starý
meč, čo mu leží na polici. Zakiaľ sa o tom dohadujú, prichádza do Roklinky
Radagast Hnedý, aby mu na Vianoce požičal svoje sane.
Aj Biele mesto žije v očakávaní
Vianoc. Správca Denethor si tak k sebe zavolá svojich dvoch synov, aby sa
Boromira spýtal, aký darček si tohto roku pod Biely stromček želá. Potom pošle
Faramira do prdele.
Dokonca i do Mordoru sa po dlhom čase vrátil vianočný duch a prípravy doslova burácajú v každom jeho kúte. Veľké oko však má v darčeku, ktorý si želá, už dlhé roky jasno, a tak sa rozhodne svojou troškou prispieť k vianočnej atmosfére a vyšle prsteňové prízraky preoblečené za koledníkov, aby s radostnou novinou na perách prešli každý kút Stredozeme. Poprípade mu môžu priniesť prvé, čo im frkne do nosa.
Medzitým kráča pustinami nehostinného severu Chodec, keď tu zrazu sa pri ňom pristaví záprah ťahaný vianočnými králikmi. Starca s dlhou bradou v červenom kabáte však už predtým videl. „Ja ťa poznám,“ hovorí, „ty si Gandalf!“
Starec
mu venuje krátky pohľad, pousmeje sa a hovorí: „Áno, Gandalf, tak ma
kedysi volali. Gandalf Šedý. Teraz som Gandalf Červený...“
Zlaté. :-)
OdpovedaťOdstrániť