O FANTÁZII

Epilóg Ranné lúče, ktoré ho zobudili z nevedno ako dlhého spánku, hriali, akoby sa to všetko nikdy nestalo. Na krátku chvíľu dokonca zapochyboval, či to naozaj nebol len jeden dlhý desivý sen. No keď sa mu zrak konečne prispôsobil a dokázal opäť rozoznávať tvary okolo seba, zbadal na stoličke sediaceho Hala. Veľká časť jeho pravej ruky naozaj chýbala. „Konečne ste hore,“ povedal rytier a prisunul si stoličku o čosi bližšie k posteli. Zrejme nehovoril veľmi nahlas, no jeho slová vo Faldharovej hlave doslova duneli. „Už som sa o vás začínal báť. Prespali ste celý týždeň!“ Faldhar to nebral ako niečo výnimočné. V jeho rodine považovali takýto jav za celkom prirodzený následok dlhého a vyčerpávajúceho obdobia – podľa všetkého jedno z dedičstiev po ich dračích predkoch. Jeho prastarý otec vraj po istej mimoriadne ťažkej výprave strávil v dračom spánku celý mesiac. Verilo sa, že aj preto žil vyše sto rokov a a...

VII Kto sídli v citadele Ešte raz sa ohliadol za jediným domom v šírom Razh’Khulluphe, nad ktorým nezvíťazila temnota, a vydal sa späť k mostu na severný breh Beg Muhalu. Ezilovi Ekhlinovi prisľúbil, že Svetlo Ygelivov nezničí, aj keď legende o úlomku duše nejakého dávneho boha veľmi neveril. Neistým krokom sa blížil k miestu, za ktoré sa predtým neodvážil. Videl, ako sa tma pred ním zhmotňuje do amorfných tvarov. Namieril na ňu horiacu čepeľ Durgindu a pomaly bodol. Na tom mieste sa akoby rozostúpila a ozvalo sa niečo ako tlmený výkrik. Dlaňou ľavej ruky podvedome chytil Fírituevu a predieral sa vpred. Niekde uprostred mosta odpor poľavil a tma sa začala meniť v ponuré šero, v ktorom po chvíli dokázal rorzoznávať letmé obrysy. Po stranách uvidel mĺkve postavy obrovitých kamenných strážcov a desiatky siah pred ním sa vypínali siluety vysokánskych domov a veží severnej časti Razh’Khulluphu...