Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: R. Scott Bakker - Tisícerá myšlenka



Autor: R. Scott Bakker
Žáner: fantasy
Rok vydania: 2006 (český preklad 2011)
Počet strán: 496
Vydavateľstvo: Triton

Keď som pred vyše štyrmi rokmi v kníhkupectve náhodou naďabil na knihu s tajuplným názvom a ešte tajuplnejšou obálkou Prvnípřichází tma od akéhosi neznámeho kanadského autora, netušil som, do akej miery tých niekoľko stovák strán zmení môj pohľad na fantastiku. Akciu a čírú epickosť rozprávania, na ktoré som bol zvyknutý, zrazu nahradili filozofia a psychológia v takej miere, že samotná kniha v určitých momentoch pripomína skôr úvahu nad fundamentálnymi esenciami ľudského bytia, než vojnovú fantasy, ktorou vo svojej podstate je. Spôsob, akým sa autor vnára do myšlienkového sveta svojich postáv aj to, v koľkých rozmeroch a ako detailne sú tie postavy kúsok po kúsku budované, robí z celej trilógie Princ ničeho čosi viac, ako „len“ kvalitnú a náročnú, literatúru.
Kým prvý diel sa sústreďoval na predstavenie ústredných postáv a druhý na ich vzájomnú interakciu a vzrastajúcu úlohu v rámci prebiehajúcej svätej vojny, tretí nám predostiera nielen dlho sľubované vyvrcholenie v podobe dobýjania svätého mesta Šimeh, ale aj postupný a nezastaviteľný rozklad vzťahov medzi nimi. Prvé dve tretiny je kniha pomalšia a prevažujú v nej filozofické úvahy a psychologizácia postáv nad dejom, ktorý sa vpred posúva len veľmi pomaly. Aj preto sa mi táto časť knihy čítala ťažšie a zdĺhavejšie. Príjemným spestrením boli zavše najmä pasáže Achamianových snov (spomienok) z Prvej apokalypsy, ktoré zakaždým znovu a znovu prehĺbili dej a v niektorých momentoch dokonca dodali svetu, v ktorom sa odohráva, nový rozmer. Pretože aj keď samotná trilógia pôsobí ako hutné filozofické fantasy kladúce dôraz na vnútorný svet postáv, v určitej chvíli dôjde čitateľ k pochopeniu, že autor nevníma jeho svet len v medziach stredovekej kultúry, náboženských vojen či mágie. V určitom okamihu si uvedomí presah príbehu do science-fiction, avšak v spôsobe autorovi vlastnom. Neznížil sa totiž k explicitnému a nezáživnému predstaveniu mimozemšťanov s ich vyspelými zbraňami či vesmírnymi korábmi, ale miesto toho toto všetko naznačí tak, aby to zapadalo do myšlienkového sveta postáv jeho knihy. Hovorí o nebeskej arche Incû-Holoinas a o Inchoroch, ktorí na nej prišli z nebeskej prázdnoty a je až na čitateľovej predstavivosti, aby tieto a iné skutočnosti uchopil v kontúrach, ktoré som spomenul vyššie.
Tisícerá myšlenka však napriek všetkému zostáva naďalej epickou fantasy, ktorej ústredným motívom je ťaženie svätej vojny k svätému mestu Šimeh, ktoré je už po stáročia v rukách pohanov. A sú to práve oné krátke pasáže hovoriace o krvavých stretoch a až odpudivej krutosti dobyvateľov, ktoré nám to jednak pripomínajú a jednak dodávajú celému deju potrebnú dynamiku, bez ktorej by sa bol nepochybne veľmi rýchlo zrútil.
Z môjho pohľadu sú však dva hlavné dôvody, prečo sa knihu oplatí napriek pomalšiemu rozbehu a siahodlhým filozoficko-psychologickým pasážam čítať. Sú nimi pätnásta a šestnásta kapitola, pri ktorých mi skrslo v hlave, či to práve ony nevznikli v predstavách R. Scotta Bakkera ako prvé a neboli hnacím motorom pre napísanie celej trilógie. Na vyše sedemdesiatich stranách je tu neuveriteľne dynamicky a pútavo v krátkych pasážach opísaný nielen priebeh celého zápasu o Šimeh z niekoľkých uhlov pohľadu, ale aj vyvrcholenia ciest dvoch bezpochýb najvýraznejších postáv celej ságy – Drúsa AchamianaAnasûrimbora Kellhusa. Dá sa povedať, že čo kniha strácala na akčnosti v predošlých kapitolách, to v týchto dvoch dohnala a ešte zašla o kúsok ďalej. Výjavy, ktoré nám autor predostiera, sú niekedy plné chaosu a krviprelievania, inokedy zas pokoja a ticha. A tým všetkým, ako inak, preniká ostrá a desivo aktuálna Bakkerova filozofia, ktorá sa nebojí pitvať ani podstatu náboženstiev a ľudskej viery či význam prostredia na ideové smerovanie každého človeka.
Trilógia Princ ničeho má aj z tohto dôvodu dnešnému svetu čo ponúknuť. Bakker sa totiž rozhodol napísať román, ktorý nielenže nekĺže po povrchu fantastiky, ale, čo je dôležitejšie, zabára sa do podstaty fungovania sveta a je jedno, či toho mýtického z jeho príbehu, alebo toho, v ktorom žijeme.

Čitateľa nepochybne potešia rozsiahle dodatky a vítaný dvadsaťstranový úvod do deja, ktorý pripomína udalosti prvých dvoch dielov. Žiaľ, český preklad na niekoľkých miestach trpí neduhmi, ako chybne zalomený text alebo občasné preklepy, ktoré sa vyskytujú najmä v krkolomnejších menách a názvoch. Aj mňa osobne niekoľkokrát dostali do pomykova. Podobne ako v predošlej časti bol aj tu použitý tenší papier, ktorý kvalite spracovanie taktiež skôr uberá. Spomenúť však musím aj skvelú obálku – v tomto ohľade chválim vydavateľstvo, ktoré sa rozhodlo neísť cestou vlastných návrhov a gýčových ilustrácií, ale zostalo verné originálom. 

HODNOTENIE - 90%

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Recenzia: Rytier Siedmich kráľovstiev

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 1. časť - Prostredie

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 5. časť - Draky