Preskočiť na hlavný obsah

Recenzia: R. Scott Bakker - Tisícerá myšlenka



Autor: R. Scott Bakker
Žáner: fantasy
Rok vydania: 2006 (český preklad 2011)
Počet strán: 496
Vydavateľstvo: Triton

Keď som pred vyše štyrmi rokmi v kníhkupectve náhodou naďabil na knihu s tajuplným názvom a ešte tajuplnejšou obálkou Prvnípřichází tma od akéhosi neznámeho kanadského autora, netušil som, do akej miery tých niekoľko stovák strán zmení môj pohľad na fantastiku. Akciu a čírú epickosť rozprávania, na ktoré som bol zvyknutý, zrazu nahradili filozofia a psychológia v takej miere, že samotná kniha v určitých momentoch pripomína skôr úvahu nad fundamentálnymi esenciami ľudského bytia, než vojnovú fantasy, ktorou vo svojej podstate je. Spôsob, akým sa autor vnára do myšlienkového sveta svojich postáv aj to, v koľkých rozmeroch a ako detailne sú tie postavy kúsok po kúsku budované, robí z celej trilógie Princ ničeho čosi viac, ako „len“ kvalitnú a náročnú, literatúru.
Kým prvý diel sa sústreďoval na predstavenie ústredných postáv a druhý na ich vzájomnú interakciu a vzrastajúcu úlohu v rámci prebiehajúcej svätej vojny, tretí nám predostiera nielen dlho sľubované vyvrcholenie v podobe dobýjania svätého mesta Šimeh, ale aj postupný a nezastaviteľný rozklad vzťahov medzi nimi. Prvé dve tretiny je kniha pomalšia a prevažujú v nej filozofické úvahy a psychologizácia postáv nad dejom, ktorý sa vpred posúva len veľmi pomaly. Aj preto sa mi táto časť knihy čítala ťažšie a zdĺhavejšie. Príjemným spestrením boli zavše najmä pasáže Achamianových snov (spomienok) z Prvej apokalypsy, ktoré zakaždým znovu a znovu prehĺbili dej a v niektorých momentoch dokonca dodali svetu, v ktorom sa odohráva, nový rozmer. Pretože aj keď samotná trilógia pôsobí ako hutné filozofické fantasy kladúce dôraz na vnútorný svet postáv, v určitej chvíli dôjde čitateľ k pochopeniu, že autor nevníma jeho svet len v medziach stredovekej kultúry, náboženských vojen či mágie. V určitom okamihu si uvedomí presah príbehu do science-fiction, avšak v spôsobe autorovi vlastnom. Neznížil sa totiž k explicitnému a nezáživnému predstaveniu mimozemšťanov s ich vyspelými zbraňami či vesmírnymi korábmi, ale miesto toho toto všetko naznačí tak, aby to zapadalo do myšlienkového sveta postáv jeho knihy. Hovorí o nebeskej arche Incû-Holoinas a o Inchoroch, ktorí na nej prišli z nebeskej prázdnoty a je až na čitateľovej predstavivosti, aby tieto a iné skutočnosti uchopil v kontúrach, ktoré som spomenul vyššie.
Tisícerá myšlenka však napriek všetkému zostáva naďalej epickou fantasy, ktorej ústredným motívom je ťaženie svätej vojny k svätému mestu Šimeh, ktoré je už po stáročia v rukách pohanov. A sú to práve oné krátke pasáže hovoriace o krvavých stretoch a až odpudivej krutosti dobyvateľov, ktoré nám to jednak pripomínajú a jednak dodávajú celému deju potrebnú dynamiku, bez ktorej by sa bol nepochybne veľmi rýchlo zrútil.
Z môjho pohľadu sú však dva hlavné dôvody, prečo sa knihu oplatí napriek pomalšiemu rozbehu a siahodlhým filozoficko-psychologickým pasážam čítať. Sú nimi pätnásta a šestnásta kapitola, pri ktorých mi skrslo v hlave, či to práve ony nevznikli v predstavách R. Scotta Bakkera ako prvé a neboli hnacím motorom pre napísanie celej trilógie. Na vyše sedemdesiatich stranách je tu neuveriteľne dynamicky a pútavo v krátkych pasážach opísaný nielen priebeh celého zápasu o Šimeh z niekoľkých uhlov pohľadu, ale aj vyvrcholenia ciest dvoch bezpochýb najvýraznejších postáv celej ságy – Drúsa AchamianaAnasûrimbora Kellhusa. Dá sa povedať, že čo kniha strácala na akčnosti v predošlých kapitolách, to v týchto dvoch dohnala a ešte zašla o kúsok ďalej. Výjavy, ktoré nám autor predostiera, sú niekedy plné chaosu a krviprelievania, inokedy zas pokoja a ticha. A tým všetkým, ako inak, preniká ostrá a desivo aktuálna Bakkerova filozofia, ktorá sa nebojí pitvať ani podstatu náboženstiev a ľudskej viery či význam prostredia na ideové smerovanie každého človeka.
Trilógia Princ ničeho má aj z tohto dôvodu dnešnému svetu čo ponúknuť. Bakker sa totiž rozhodol napísať román, ktorý nielenže nekĺže po povrchu fantastiky, ale, čo je dôležitejšie, zabára sa do podstaty fungovania sveta a je jedno, či toho mýtického z jeho príbehu, alebo toho, v ktorom žijeme.

Čitateľa nepochybne potešia rozsiahle dodatky a vítaný dvadsaťstranový úvod do deja, ktorý pripomína udalosti prvých dvoch dielov. Žiaľ, český preklad na niekoľkých miestach trpí neduhmi, ako chybne zalomený text alebo občasné preklepy, ktoré sa vyskytujú najmä v krkolomnejších menách a názvoch. Aj mňa osobne niekoľkokrát dostali do pomykova. Podobne ako v predošlej časti bol aj tu použitý tenší papier, ktorý kvalite spracovanie taktiež skôr uberá. Spomenúť však musím aj skvelú obálku – v tomto ohľade chválim vydavateľstvo, ktoré sa rozhodlo neísť cestou vlastných návrhov a gýčových ilustrácií, ale zostalo verné originálom. 

HODNOTENIE - 90%

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Koncepcia mágie

Prítomnosť nadprirodzených prvkov zrejme najviac vymedzuje fantazijnú literatúru voči iným žánrom. Často stačí, aby sa v  historickom románe objavili známky mágie alebo nejaký démon a razom sa z neho stáva historická fantasy . Nečudo napríklad, že mnohí čitatelia bývajú po prečítaní Hry o tróny zmätení, keďže nadprirodzené prvky sa objavia len na niekoľkých miestach v úvode a závere knihy. Tá tak pripomína viac historický epos, ktorý sa iba odohráva sa vo vymyslených reáliách. Zrejme aj to je dôvod, prečo si našla toľkých priaznivcov aj v radoch „nefanúšikov“ tradičnej fantastiky. Aj tu však v pokračovaniach prichádzame čoraz viac do kontaktu s čarami. Hlavným rozdielom oproti bežným fantazijným dielam je u Martina práve narábanie s nadprirodzeným. Kým bežný autor nasúka do každej kapitoly „čarodejov vrhajúcich ohnivé gule“, pretože má pocit, že bez nich by to jednoducho nebola fantasy, Martin vytvoril svet, v ktorom h...

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 1. časť - Prostredie

ÚVOD   Po mnohých rokoch písania svojho fantazijného románu, som si uvedomil dva fakty. Prvým je, že píšem už akosi dlho. Keď som však začal bádať po tom, koľko to trvalo známym autorom žánrovo porovnateľnej literatúry, dostal som sa k zaujímavým číslam. Napríklad už vtedy skúsený George R. R. Martin písal prvý diel série The Song of Ice and Fire (Pieseň ľadu a ohňa), teda nám všetkým dnes už známu Hru o tróny, takmer päť rokov. Medzi vydaním štvrtého a piateho dielu ich pritom ubehlo ešte o jeden viac. R. Scott Bakker, autor série The Second Apocalypse (Druhá apokalypsa), na svojej prvotine začal pracovať počas svojho vysokoškolského štúdia v 80. rokoch a k písaniu sa vrátil na začiatku nového milénia. Prvá časť napokon vyšla v roku 2004. Patrick Rothfuss písal Meno vetra sedem rokov a Tolkien svojho Pána prsteňov celých dvanásť a ďalšie tri roky trvalo, kým si bol kvalitou svojej práce natoľko istý, že podľahol súr...

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 5. časť - Draky

Súsošie drakov na fontáne v bulharskej Varne „So comes snow after fire, and even dragons have their endings.” J. R. R. Tolkien Zrejme nenájdeme mýtického tvora, ktorý by sa vo fantastike objavoval častejšie než draky. Jej súčasťou sú rovnako pevne, ako sú súčasťou mýtov a kultúr naprieč všetkými kontinentmi, v ktorých sa vyskytujú v rôznych podobách a s rozličnými menami. Nečudo teda, že väčšina autorov fantazijnej literatúry ich chce mať aj vo svojich svetoch a bez nich príde mnohým tento žáner akýsi chudobnejší a neúplný. Nič na tom nemenia ani vyjadrenia autorov ako Patrick Rothfuss , ktorého som spomínal v predošlej časti. Na druhej strane je však na mieste otázka, čo ešte môžu draky fantastike dať. Z pohľadu čitateľa preto môže táto problematika vyznieť podobne ako neustále sa opakujúci a stále menej zaujímaví elfovia či trpaslíci. Na rozdiel od nich však majú autori pri drakoch ďaleko viac zdrojov, ktorými sa m...