Preskočiť na hlavný obsah

Veľké rody Hry o tróny, ktoré došli k svojmu zániku




Dlhú dobu to vyzeralo, že spomedzi všetkých veľkých rodov Západozemí to majú najviac namále Starkovci, ktorí postupne umierali ako na bežiacom páse. Nakoniec to však boli iné rody, ktoré v seriálovej verzii Hry o tróny došli až do štádia vymretia.

Baratheonovci z Búrkového konca
Po Robertovej rebélii jeden z najmocnejšách rodov Siedmich kráľovstiev, ktorý pôvodne vládol oblasti Stormlands (Búrkové zeme).
Najmladší z veľkých rodov vznikol počas Dobyvateľskej vojny Aegona I. Targaryena a jeho zakladateľom bol jeho údajný nevlastný brat Orys Baratheon. Ten získal celú oblasť, ktorá predtým patrila rodu Durrandonovcov, aj s ich sídelným hradom ako vďaku za zabitie posledného Búrkového kráľa Argilaca. Svoju moc nad nadobudnutým územím spečatil manželstvom s Argilacovou dcérou Argellou.
Sám Robert sa kráľom nestal len vďaka víťaznej vojne. Je málo známym faktom, že bol bratrancom z druhého kolena Rhaegara Targaryena (jeho stará mama bola Rhaella Targaryen, dcéra Aegona V. známeho z noviel Rytier Siedmich kráľovstiev ako Egg). Po smrti Rhaegara a vražde jeho detí tak bol po Viserysovi a Daenerys v poradí ďalším v nástupníctve na trón.
Po dobytí poslednej bašty Targaryenovcov, Dračieho kameňa, dal tento hrad svojmu mladšiemu bratovi Stannisovi, kým dedičné sídlo rodu, Búrkový koniec, zveril ich najmladšiemu bratovi Renlymu.
Keďže sa ukázalo, že všetky deti, ktoré mal mať so Cersei Lannister boli v skutočnosti jej brata Jaimeho, zostalo po ňom už len množstvo nelegitimizovaných bastardov, z ktorých väčšina bola následne zavraždená.
Pomerne rýchleho konca sa nakoniec dočkali aj jeho mladší bratia. Smrť Renlyho, ktorý si narokoval celé Búrkové zeme a vyhlásil sa za kráľa, nariadil sám Stannis. Ten napokon nechal upáliť aj vlastnú dcéru Shireen a sám neslávne skončil po masakri v boji s armádou Boltonovcov rukou Brienne z Tarthu.
Po jeho smrti rod Baratheonovcov z Búrkového konca vymrel. Jeho znovuzrodenie je možné už len prostredníctvom legitimizovania Gendryho, ktorého pôvod však zostáva pred zvyškom sveta zatajený. Kto v súčasnosti vládne v Búrkových zemiach nie je známe.

Martellovci zo Slnečného oštepu
Princovia Dornu bývali pôvodne jedným z menších rodov, ktorý sa k moci dostal po príchode Rhoynarov – jedného z troch veľkých etník obývajúcich Západozeme popri Prvých ľuďoch a Andaloch.
Vtedajšou hlavou rodu bol Mors Martell, ktorý s kráľovnou Rhoynarov Nymeriou uzavrel alianciu, ako to už bývalo, prostredníctvom svadby. Tak vznikol rod označovaný aj ako Nymeros Martell a Morsov erb – žltý oštep, sa spojil so znakom Nymerie – červeným slnkom. Nadišla dobyvateľská vojna, počas ktorej síce Mors zahynul, no jeho manželka dokázala ovládnuť zvyšok Dornu a korunu prenechala ich dcére.
Heslom rodu je Nesklonení, nepokorení, nezlomení a počas vojen s Targaryenovcami ukázali, že je úplne na mieste. Dorn pod vedením Martellovcov bol totiž jediným územím, ktoré sa vládcom zvyšku Západozemí a ich drakom nepodarilo ovládnuť silou. Pripojenie Dornu k Siedmim kráľovstvám sa napokon podarilo až Daeronovi II. a opäť s pomocou svadby, tentoraz hneď dvojnásobnej. Puto, ktoré vtedy medzi Martellovcami a Targaryenovcami vzniklo bolo snáď aj preto silnejšie, než u iných veľkých rodov. Sobáše medzi nimi napokon boli bežné aj v neskoršej dobe.
Jedným z nich bolo manželstvo Rhaegara a Elie Martell, prostrednej sestry vtedajšieho princa Dorana a horkokrvného Oberyna. Jej život skončil v rukách sera Gregora Clegana, ktorý predtým zavraždil jej malé deti a ju samotnú znásilnil.
Oberyn, zvaný aj Červená zmija, sa jej smrť pokúsil pomstiť o mnoho rokov neskôr, keď sa v božom súde postavil na stranu Tyriona Lannistera a v osobnom súboji stál práve proti serovi Gregorovi. Výsledok ich súboja nie je nutné pripomínať.
Po tom, čo jeho milenka Ellaria spolu s jeho nemanželskými dcérami zavraždili Dorana aj jeho syna Trystanea, dostal sa rod Martellovcov do podobnej pozície ako Baratheonovci.

Boltonovci z Hrôzova
Prastarý rod, ktorý po Dlhej noci celé tisícročia zápasil so Starkovcami o to, kto bude vládnuť Severu. Naproti Kráľom zimy zo Zimovresu boli Botonovci v tej dobe známi ako Červení králi, ktorí sa preslávili sťahovaním svojich zajatcov z kože. Hovorí sa dokonca, že legendárny Nočný kráľ bol pôvodom Bolton (aj keď niektoré zdroje hovoria, že to bol Stark). Nie je však jasné, či ide o tú istú postavu, ktorú sme mohli vidieť v seriáli ako vedie armádu Bielych chodcov a nemŕtvych.
Niekoľkokrát sa Boltonovcom v histórii podarilo zapáliť Zimovres či stiahnuť z kože viacerých Starkovcov, ktorých kože podľa legiend potom nosili na sebe ako plášte.
Posledným červeným kráľom bol Rogar Lovec, ktorý sa vzdal Starkovcom počas začínajúcej invázie Andalov. Boltonovci spolu s kráľom Theonom Starkom, zvaným Hladný vlk, porazili ich armádu vedenú Argosom Sedemhviezdnym v Bitke pri Plačúcej rieke. Sever napokon zostal jediným územím, ktoré Andalom odolalo.
Boltonovci sa však ešte niekoľkokrát pokúsili vzoprieť nadvláde Zimovresu. Raz sa napríklad spojili s odnožou Starkovcov – Greystarkovcami z Vlčieho brlohu. Výsledkom rebélie bol koniec Greystarkov. Svojim lenným pánom sa Boltonovci ešte niekoľkokrát postavili na vzdor, avšak vždy neúspešne.
Počas Robertovej rebélie vypočul vtedajší lord Roose Bolton volanie Eddarda Starka a spoločne bojovali po boku Baratheonovcov v Bitke na Trojzubci, kde porazili vojská lojálne kráľovi. Tým velil sám Rhaegar Targaryen, ktorému na bojisku vzal život Robert Baratheon. Práve jemu Roose radil, aby zajatému členovi kráľovskej gardy serovi Barristanovi Selmymu podrezal hrdlo. On však miesto toho poslal po svojich maestrov.
Boltonovci sa na stranu Zimovresu postavili aj po výzve Robba Starka, ktorý bol počas svojho ťaženia vyhlásený za nového kráľa Severu. Po mnohých víťazných bitkách sa však Roose rozhodol svojho kráľa zradiť, čo vyvrcholilo na Červenej svadbe jeho vraždou. Sám bol potom menovaný strážcom Severu, jeho bastard Ramsay, ktorý predtým obsadil Zimovres, bol legitimizovaný a zdalo sa, že im už nič nebránilo k úplnej vláde nad Severom, bez Starkovcov.
Obavy o vlastné nástupnícke právo však Ramsayho dohnali k vražde svojho otca, nevlastnej matky aj nevlastného brata. Sám napokon musel čeliť vojsku vracajúcich sa Starkovcov nečakane podporených armádou Údolia. Ramsay bol zajatý a to, ako skončil, nie je nutné nikomu pripomínať a nik nevystihne osud jeho rodu lepšie, ako to urobila Sansa.

Okrem týchto troch veľkých rodov to majú na mále aj ďalšie. Tyrellovci v seriáli prakticky došli k svojmu zániku a ružovo to nevyzerá ani s Arrynovcami z Orlieho hniezda, Tullyovcami z Riavokrutu a vlastne ani so Starkovcami či Targaryenovcami, i keď tí teraz majú o čosi lepšie vyhliadky na prežitie.
Mimochodom, viete, koľkých potvrdených Targaryenovcov, vrátane bastardov, sme mohli doteraz v seriáli vidieť?


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Targaryen, na ktorého sa zabudlo

Popri troch veľkých rodoch Západozemí , ktoré došli do svojho zániku, to od samého začiatku majú na mále aj Targaryenovci, ktorí len so šťastím ušli úplnej skaze počas Robertovej rebélie. Na samom začiatku seriálu nám boli predstavení dvaja, podľa všetkého poslední zástupcovia rodu – Viserys, známy aj ako Žobrácky kráľ, a jeho mladšia sestra Daenerys, ktorá to, na rozdiel od svojich dvoch bratov, dotiahla vo veľkom štýle až do konca poslednej série a zdá sa, že najlepšie časy stále nemá za sebou. Postupom času sa však ukázalo, že neboli jedinými žijúcimi príslušníkmi kedysi najmocnejšieho rodu Siedmich kráľovstiev. Ak opomenieme udalosti v knihe a „Mladého Griffa“, ktorý sa vydáva za Rhaegarovho syna Aegona (a rôzne nepotvrdené teórie o súrodencoch Lannisterových), videli sme v seriáli piatich žijúcich Targaryenov (vrátane bastardov). Ak ste už začali rátať, trochu vám to uľahčím – tí, ktorí si ešte spomínajú na prvú sériu, k prvej dvojici akiste hneď prirátali maestera Ae

Recenzia: Rytier Siedmich kráľovstiev

Autor:                        George R. R. Martin Žáner:                        fantasy Rok vydania:            1998 (The Hedge Knight), 2004 (The Sworn Sword), 2010 (The Mystery Knight) České vydanie:          Argo, 2014 Slovenské vydanie:   Tatran, 2017 G. R. R. Martin sa už pred rokmi rozhodol obohatiť vtedy ešte len vznikajúcu ságu Pieseň ľadu a ohňa o sériu prequelových noviel, ktoré by tvorili svoj vlastný, menší príbeh, dejovo predbiehajúci udalosti z Piesne o celé dekády. Zbierka s názvom Rytier Siedmich kráľovstiev obsahuje tri relatívne krátke novely o rozsahu asi 80 až 100 strán. Tie rozprávajú príbeh mladého rytiera Dunka, ktorý sa počas jedného rytierskeho turnaja zhodou náhod zoznámi s chlapcom, ktorý sa mu predstaví ako Egg (v angličtine ide o slovnú hračku – egg, teda „vajce“, odkazuje na jeho plešatú hlavú, ale tiež je to skratka jeho pravého mena Aegon). Z obyčajného a miestami celkom drzého chlapca sa napokon vykľuje vnuk vtedajšieho kráľa Dae