Preskočiť na hlavný obsah

Veľké rody Hry o tróny, ktoré došli k svojmu zániku




Dlhú dobu to vyzeralo, že spomedzi všetkých veľkých rodov Západozemí to majú najviac namále Starkovci, ktorí postupne umierali ako na bežiacom páse. Nakoniec to však boli iné rody, ktoré v seriálovej verzii Hry o tróny došli až do štádia vymretia.

Baratheonovci z Búrkového konca
Po Robertovej rebélii jeden z najmocnejšách rodov Siedmich kráľovstiev, ktorý pôvodne vládol oblasti Stormlands (Búrkové zeme).
Najmladší z veľkých rodov vznikol počas Dobyvateľskej vojny Aegona I. Targaryena a jeho zakladateľom bol jeho údajný nevlastný brat Orys Baratheon. Ten získal celú oblasť, ktorá predtým patrila rodu Durrandonovcov, aj s ich sídelným hradom ako vďaku za zabitie posledného Búrkového kráľa Argilaca. Svoju moc nad nadobudnutým územím spečatil manželstvom s Argilacovou dcérou Argellou.
Sám Robert sa kráľom nestal len vďaka víťaznej vojne. Je málo známym faktom, že bol bratrancom z druhého kolena Rhaegara Targaryena (jeho stará mama bola Rhaella Targaryen, dcéra Aegona V. známeho z noviel Rytier Siedmich kráľovstiev ako Egg). Po smrti Rhaegara a vražde jeho detí tak bol po Viserysovi a Daenerys v poradí ďalším v nástupníctve na trón.
Po dobytí poslednej bašty Targaryenovcov, Dračieho kameňa, dal tento hrad svojmu mladšiemu bratovi Stannisovi, kým dedičné sídlo rodu, Búrkový koniec, zveril ich najmladšiemu bratovi Renlymu.
Keďže sa ukázalo, že všetky deti, ktoré mal mať so Cersei Lannister boli v skutočnosti jej brata Jaimeho, zostalo po ňom už len množstvo nelegitimizovaných bastardov, z ktorých väčšina bola následne zavraždená.
Pomerne rýchleho konca sa nakoniec dočkali aj jeho mladší bratia. Smrť Renlyho, ktorý si narokoval celé Búrkové zeme a vyhlásil sa za kráľa, nariadil sám Stannis. Ten napokon nechal upáliť aj vlastnú dcéru Shireen a sám neslávne skončil po masakri v boji s armádou Boltonovcov rukou Brienne z Tarthu.
Po jeho smrti rod Baratheonovcov z Búrkového konca vymrel. Jeho znovuzrodenie je možné už len prostredníctvom legitimizovania Gendryho, ktorého pôvod však zostáva pred zvyškom sveta zatajený. Kto v súčasnosti vládne v Búrkových zemiach nie je známe.

Martellovci zo Slnečného oštepu
Princovia Dornu bývali pôvodne jedným z menších rodov, ktorý sa k moci dostal po príchode Rhoynarov – jedného z troch veľkých etník obývajúcich Západozeme popri Prvých ľuďoch a Andaloch.
Vtedajšou hlavou rodu bol Mors Martell, ktorý s kráľovnou Rhoynarov Nymeriou uzavrel alianciu, ako to už bývalo, prostredníctvom svadby. Tak vznikol rod označovaný aj ako Nymeros Martell a Morsov erb – žltý oštep, sa spojil so znakom Nymerie – červeným slnkom. Nadišla dobyvateľská vojna, počas ktorej síce Mors zahynul, no jeho manželka dokázala ovládnuť zvyšok Dornu a korunu prenechala ich dcére.
Heslom rodu je Nesklonení, nepokorení, nezlomení a počas vojen s Targaryenovcami ukázali, že je úplne na mieste. Dorn pod vedením Martellovcov bol totiž jediným územím, ktoré sa vládcom zvyšku Západozemí a ich drakom nepodarilo ovládnuť silou. Pripojenie Dornu k Siedmim kráľovstvám sa napokon podarilo až Daeronovi II. a opäť s pomocou svadby, tentoraz hneď dvojnásobnej. Puto, ktoré vtedy medzi Martellovcami a Targaryenovcami vzniklo bolo snáď aj preto silnejšie, než u iných veľkých rodov. Sobáše medzi nimi napokon boli bežné aj v neskoršej dobe.
Jedným z nich bolo manželstvo Rhaegara a Elie Martell, prostrednej sestry vtedajšieho princa Dorana a horkokrvného Oberyna. Jej život skončil v rukách sera Gregora Clegana, ktorý predtým zavraždil jej malé deti a ju samotnú znásilnil.
Oberyn, zvaný aj Červená zmija, sa jej smrť pokúsil pomstiť o mnoho rokov neskôr, keď sa v božom súde postavil na stranu Tyriona Lannistera a v osobnom súboji stál práve proti serovi Gregorovi. Výsledok ich súboja nie je nutné pripomínať.
Po tom, čo jeho milenka Ellaria spolu s jeho nemanželskými dcérami zavraždili Dorana aj jeho syna Trystanea, dostal sa rod Martellovcov do podobnej pozície ako Baratheonovci.

Boltonovci z Hrôzova
Prastarý rod, ktorý po Dlhej noci celé tisícročia zápasil so Starkovcami o to, kto bude vládnuť Severu. Naproti Kráľom zimy zo Zimovresu boli Botonovci v tej dobe známi ako Červení králi, ktorí sa preslávili sťahovaním svojich zajatcov z kože. Hovorí sa dokonca, že legendárny Nočný kráľ bol pôvodom Bolton (aj keď niektoré zdroje hovoria, že to bol Stark). Nie je však jasné, či ide o tú istú postavu, ktorú sme mohli vidieť v seriáli ako vedie armádu Bielych chodcov a nemŕtvych.
Niekoľkokrát sa Boltonovcom v histórii podarilo zapáliť Zimovres či stiahnuť z kože viacerých Starkovcov, ktorých kože podľa legiend potom nosili na sebe ako plášte.
Posledným červeným kráľom bol Rogar Lovec, ktorý sa vzdal Starkovcom počas začínajúcej invázie Andalov. Boltonovci spolu s kráľom Theonom Starkom, zvaným Hladný vlk, porazili ich armádu vedenú Argosom Sedemhviezdnym v Bitke pri Plačúcej rieke. Sever napokon zostal jediným územím, ktoré Andalom odolalo.
Boltonovci sa však ešte niekoľkokrát pokúsili vzoprieť nadvláde Zimovresu. Raz sa napríklad spojili s odnožou Starkovcov – Greystarkovcami z Vlčieho brlohu. Výsledkom rebélie bol koniec Greystarkov. Svojim lenným pánom sa Boltonovci ešte niekoľkokrát postavili na vzdor, avšak vždy neúspešne.
Počas Robertovej rebélie vypočul vtedajší lord Roose Bolton volanie Eddarda Starka a spoločne bojovali po boku Baratheonovcov v Bitke na Trojzubci, kde porazili vojská lojálne kráľovi. Tým velil sám Rhaegar Targaryen, ktorému na bojisku vzal život Robert Baratheon. Práve jemu Roose radil, aby zajatému členovi kráľovskej gardy serovi Barristanovi Selmymu podrezal hrdlo. On však miesto toho poslal po svojich maestrov.
Boltonovci sa na stranu Zimovresu postavili aj po výzve Robba Starka, ktorý bol počas svojho ťaženia vyhlásený za nového kráľa Severu. Po mnohých víťazných bitkách sa však Roose rozhodol svojho kráľa zradiť, čo vyvrcholilo na Červenej svadbe jeho vraždou. Sám bol potom menovaný strážcom Severu, jeho bastard Ramsay, ktorý predtým obsadil Zimovres, bol legitimizovaný a zdalo sa, že im už nič nebránilo k úplnej vláde nad Severom, bez Starkovcov.
Obavy o vlastné nástupnícke právo však Ramsayho dohnali k vražde svojho otca, nevlastnej matky aj nevlastného brata. Sám napokon musel čeliť vojsku vracajúcich sa Starkovcov nečakane podporených armádou Údolia. Ramsay bol zajatý a to, ako skončil, nie je nutné nikomu pripomínať a nik nevystihne osud jeho rodu lepšie, ako to urobila Sansa.

Okrem týchto troch veľkých rodov to majú na mále aj ďalšie. Tyrellovci v seriáli prakticky došli k svojmu zániku a ružovo to nevyzerá ani s Arrynovcami z Orlieho hniezda, Tullyovcami z Riavokrutu a vlastne ani so Starkovcami či Targaryenovcami, i keď tí teraz majú o čosi lepšie vyhliadky na prežitie.
Mimochodom, viete, koľkých potvrdených Targaryenovcov, vrátane bastardov, sme mohli doteraz v seriáli vidieť?


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 1. časť - Prostredie

ÚVOD   Po mnohých rokoch písania svojho fantazijného románu, som si uvedomil dva fakty. Prvým je, že píšem už akosi dlho. Keď som však začal bádať po tom, koľko to trvalo známym autorom žánrovo porovnateľnej literatúry, dostal som sa k zaujímavým číslam. Napríklad už vtedy skúsený George R. R. Martin písal prvý diel série The Song of Ice and Fire (Pieseň ľadu a ohňa), teda nám všetkým dnes už známu Hru o tróny, takmer päť rokov. Medzi vydaním štvrtého a piateho dielu ich pritom ubehlo ešte o jeden viac. R. Scott Bakker, autor série The Second Apocalypse (Druhá apokalypsa), na svojej prvotine začal pracovať počas svojho vysokoškolského štúdia v 80. rokoch a k písaniu sa vrátil na začiatku nového milénia. Prvá časť napokon vyšla v roku 2004. Patrick Rothfuss písal Meno vetra sedem rokov a Tolkien svojho Pána prsteňov celých dvanásť a ďalšie tri roky trvalo, kým si bol kvalitou svojej práce natoľko istý, že podľahol súr...

Koncepcia mágie

Prítomnosť nadprirodzených prvkov zrejme najviac vymedzuje fantazijnú literatúru voči iným žánrom. Často stačí, aby sa v  historickom románe objavili známky mágie alebo nejaký démon a razom sa z neho stáva historická fantasy . Nečudo napríklad, že mnohí čitatelia bývajú po prečítaní Hry o tróny zmätení, keďže nadprirodzené prvky sa objavia len na niekoľkých miestach v úvode a závere knihy. Tá tak pripomína viac historický epos, ktorý sa iba odohráva sa vo vymyslených reáliách. Zrejme aj to je dôvod, prečo si našla toľkých priaznivcov aj v radoch „nefanúšikov“ tradičnej fantastiky. Aj tu však v pokračovaniach prichádzame čoraz viac do kontaktu s čarami. Hlavným rozdielom oproti bežným fantazijným dielam je u Martina práve narábanie s nadprirodzeným. Kým bežný autor nasúka do každej kapitoly „čarodejov vrhajúcich ohnivé gule“, pretože má pocit, že bez nich by to jednoducho nebola fantasy, Martin vytvoril svet, v ktorom h...

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 5. časť - Draky

Súsošie drakov na fontáne v bulharskej Varne „So comes snow after fire, and even dragons have their endings.” J. R. R. Tolkien Zrejme nenájdeme mýtického tvora, ktorý by sa vo fantastike objavoval častejšie než draky. Jej súčasťou sú rovnako pevne, ako sú súčasťou mýtov a kultúr naprieč všetkými kontinentmi, v ktorých sa vyskytujú v rôznych podobách a s rozličnými menami. Nečudo teda, že väčšina autorov fantazijnej literatúry ich chce mať aj vo svojich svetoch a bez nich príde mnohým tento žáner akýsi chudobnejší a neúplný. Nič na tom nemenia ani vyjadrenia autorov ako Patrick Rothfuss , ktorého som spomínal v predošlej časti. Na druhej strane je však na mieste otázka, čo ešte môžu draky fantastike dať. Z pohľadu čitateľa preto môže táto problematika vyznieť podobne ako neustále sa opakujúci a stále menej zaujímaví elfovia či trpaslíci. Na rozdiel od nich však majú autori pri drakoch ďaleko viac zdrojov, ktorými sa m...