Preskočiť na hlavný obsah

Targaryen, na ktorého sa zabudlo



Popri troch veľkých rodoch Západozemí, ktoré došli do svojho zániku, to od samého začiatku majú na mále aj Targaryenovci, ktorí len so šťastím ušli úplnej skaze počas Robertovej rebélie. Na samom začiatku seriálu nám boli predstavení dvaja, podľa všetkého poslední zástupcovia rodu – Viserys, známy aj ako Žobrácky kráľ, a jeho mladšia sestra Daenerys, ktorá to, na rozdiel od svojich dvoch bratov, dotiahla vo veľkom štýle až do konca poslednej série a zdá sa, že najlepšie časy stále nemá za sebou.
Postupom času sa však ukázalo, že neboli jedinými žijúcimi príslušníkmi kedysi najmocnejšieho rodu Siedmich kráľovstiev. Ak opomenieme udalosti v knihe a „Mladého Griffa“, ktorý sa vydáva za Rhaegarovho syna Aegona (a rôzne nepotvrdené teórie o súrodencoch Lannisterových), videli sme v seriáli piatich žijúcich Targaryenov (vrátane bastardov).
Ak ste už začali rátať, trochu vám to uľahčím – tí, ktorí si ešte spomínajú na prvú sériu, k prvej dvojici akiste hneď prirátali maestera Aemona, ktorý slúžil na Čiernom hrade ako maester Nočnej hliadky. Svoju pravú totožnosť odhalil Jonovi Snowovi, ktorý v tom okamihu stál pred rozhodnutím, či opustiť Múr a porušiť prísahu a pridať sa k svojmu bratovi Robbovi a jeho ťaženiu.
Napokon sme v poslednej časti konečne dostali „čierne na bielom“, že dlhé roky existujúca teória o pôvode „Nedovho“ bastarda, je správna a že rovnica R + L = J naozaj platí. Kto je však tou piatou postavou s krvou Targaryenovcov?

Veľký bastard
V skutočnosti ide o najstaršieho príslušníka rodu, akého sme mohli v seriáli vidieť (o 23 rokov starší, než staručký maester Aemon) a teda aj zďaleka najstaršieho žijúceho človeka. Jeho otcom bol kráľ Aegon IV., ktorému prischla prezývka Nehodný. Zrejme aj preto, že deti robil s rovnakou obľubou ako neskôr Robert Baratheon. Jeho matkou bola Melissa Blackwood a keďže tá bola členkou šľachtického rodu, rátal sa spomedzi mnohých detí Aegona IV. za jedného z „veľkých bastardov“, ktorí boli počas svojho života legitimizovaní.
Jeho nevlastný brat, tiež bastard, Daemon, dostal od ich otca dedičný valyrijský meč Blackfyre, prijal to meno za svoje priezvisko a rozpútal dlhú vojnu o nástupníctvo. Jedným z tých, ktorí počas jeho rebélie zostali verní legitímnemu kráľovi Daeronovi II., bol práve aj Brynden Rivers, ktorý počas života dostal prezývku Bloodraven (v čes. preklade Krvevran).
On sám bol považovaný za veľkého bojovníka. Vlastnil druhý slávny valyrijský meč Targaryenovcov Dark Sister, no veľmi rád používal luk z dreva čarostromu. Počas rebélie velil oddielu lukostrelcov, ktorý po ňom dostal meno Raven’s Teeth (Zuby Havrana) a počas súboja s nevlastným bratom, ďalším bastardom s prezývkou Bittersteel, prišiel o oko.
Počas vlády Aerysa I. sa stal jeho pobočníkom a prežil ďalšie dve rebélie Blackfyreovcov, počas ktorých bol Daemonov rod takmer zničený a starý rodinný meč sa stratil.
Zato Bryndenovi sa naďalej darilo. Po Aerysovej smrti slúžil ako pobočník kráľovi Maekarovi I., otcovi nám už dobre známeho maestera Aemona. Po jeho smrti (počas rebélie rodu Peakovcov) sa krajina dostala do chaosu. Jeho najstarší syn Daeron, okrem iného alkoholik, zomrel v tom istom roku na syfilis. O rok skôr zomrel aj druhorodený Maekarov syn Aerion, ktorý vypil divoký oheň, lebo si myslel, že ho zmení na draka. Ďalším v poradí nástupníctva bol Aemon, ktorý však už v tej dobe slúžil ako maester Citadely a počas konania Veľkého koncilu, ktorý mal určiť nového kráľa, vyhlásil, aby koruna prešla na jeho mladšieho brata Aegona, ktorý sa stal známy ako Aegon V. Nepravdepodobný.
Ten následne Bryndena uväznil – dôvodom bolo, že počas konania Veľkého koncilu nechal sťať Aenysa Blackfyrea, ktorému predtým sľúbil, že sa môže zúčastniť koncilu, ak nevztiahne nárok na Železný trón. Aj Brynden mal mať podobný osud, Aegon mu však ponúkol, aby sa miesto toho obliekol do čiernej a stal sa bratom Nočnej hliadky.
Tam neskôr odišiel v sprievode vtedy ešte mladého Aemona, stal sa jej veliteľom a za doteraz neznámych okolností sa stratil niekde za Múrom.
Ešte predtým sa o ňom zvyklo hovoriť, že vládne ríši prostredníctvom čarov a špehov a bol považovaný za zlovestného čarodejníka. Vznikla o ňom dokonca aj hádanka: „Koľko očí má lord Bloodraven? Tisíc a jedno.“
Tak sa nakoniec dostávame k tomu, že oným piatym žijúcim Targaryenom (legitimizovaným veľkým bastardom), ktorého sme mohli v seriáli vidieť, nie je nikto iný ako Brynden Rivers, teda pôvodný Trojoký havran, ktorý učil Brana v jaskyni pod čarostromom severne od Múru a zahynul pri útoku nemŕtvych rukou samotného Nočného kráľa.
Je však nutné dodať, že podľa stránky gameofthrones.wikia.com/wiki/Three-eyed_raven nebrali jeho pôvod tvorcovia seriálu veľmi do úvahy a pri informáciách o ňom je uvedený vek „najmenej 1000 rokov“, čo však s knižnou verziou vôbec nekorešponduje. V seriálovej podobe má navyše postava obe oči a jej vzhľad sa od tej knižnej značne odlišuje. Rozdiel je aj v tom, že kým v knihách je nazývaný Trojoká vrana (čo odkazuje na časť jeho života strávenú v Nočnej hliadke), v seriáli z neho spravili Trojokého havrana.

zdroj: https://awoiaf.westeros.org/index.php/Brynden_Rivers

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Koncepcia mágie

Prítomnosť nadprirodzených prvkov zrejme najviac vymedzuje fantazijnú literatúru voči iným žánrom. Často stačí, aby sa v  historickom románe objavili známky mágie alebo nejaký démon a razom sa z neho stáva historická fantasy . Nečudo napríklad, že mnohí čitatelia bývajú po prečítaní Hry o tróny zmätení, keďže nadprirodzené prvky sa objavia len na niekoľkých miestach v úvode a závere knihy. Tá tak pripomína viac historický epos, ktorý sa iba odohráva sa vo vymyslených reáliách. Zrejme aj to je dôvod, prečo si našla toľkých priaznivcov aj v radoch „nefanúšikov“ tradičnej fantastiky. Aj tu však v pokračovaniach prichádzame čoraz viac do kontaktu s čarami. Hlavným rozdielom oproti bežným fantazijným dielam je u Martina práve narábanie s nadprirodzeným. Kým bežný autor nasúka do každej kapitoly „čarodejov vrhajúcich ohnivé gule“, pretože má pocit, že bez nich by to jednoducho nebola fantasy, Martin vytvoril svet, v ktorom h...

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 1. časť - Prostredie

ÚVOD   Po mnohých rokoch písania svojho fantazijného románu, som si uvedomil dva fakty. Prvým je, že píšem už akosi dlho. Keď som však začal bádať po tom, koľko to trvalo známym autorom žánrovo porovnateľnej literatúry, dostal som sa k zaujímavým číslam. Napríklad už vtedy skúsený George R. R. Martin písal prvý diel série The Song of Ice and Fire (Pieseň ľadu a ohňa), teda nám všetkým dnes už známu Hru o tróny, takmer päť rokov. Medzi vydaním štvrtého a piateho dielu ich pritom ubehlo ešte o jeden viac. R. Scott Bakker, autor série The Second Apocalypse (Druhá apokalypsa), na svojej prvotine začal pracovať počas svojho vysokoškolského štúdia v 80. rokoch a k písaniu sa vrátil na začiatku nového milénia. Prvá časť napokon vyšla v roku 2004. Patrick Rothfuss písal Meno vetra sedem rokov a Tolkien svojho Pána prsteňov celých dvanásť a ďalšie tri roky trvalo, kým si bol kvalitou svojej práce natoľko istý, že podľahol súr...

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 5. časť - Draky

Súsošie drakov na fontáne v bulharskej Varne „So comes snow after fire, and even dragons have their endings.” J. R. R. Tolkien Zrejme nenájdeme mýtického tvora, ktorý by sa vo fantastike objavoval častejšie než draky. Jej súčasťou sú rovnako pevne, ako sú súčasťou mýtov a kultúr naprieč všetkými kontinentmi, v ktorých sa vyskytujú v rôznych podobách a s rozličnými menami. Nečudo teda, že väčšina autorov fantazijnej literatúry ich chce mať aj vo svojich svetoch a bez nich príde mnohým tento žáner akýsi chudobnejší a neúplný. Nič na tom nemenia ani vyjadrenia autorov ako Patrick Rothfuss , ktorého som spomínal v predošlej časti. Na druhej strane je však na mieste otázka, čo ešte môžu draky fantastike dať. Z pohľadu čitateľa preto môže táto problematika vyznieť podobne ako neustále sa opakujúci a stále menej zaujímaví elfovia či trpaslíci. Na rozdiel od nich však majú autori pri drakoch ďaleko viac zdrojov, ktorými sa m...