Preskočiť na hlavný obsah

Vianoce v Stredozemi




alebo Santalf sa vracia

Vo Vreckanoch (podľa niektorých na(d)slovo vzatých odborníkov ide o poniekuď niešťastný preklad názvu Dno pytle a správny ekvivalent by tudiež mal byť Dnô pitieľa alebo keď už tak aspoň Begieňď) je krátko pred hobitskými Vianocami (správnejšie Vánocemi, v niektorých zdrojoch Hovánocemi alebo Hován Nocemi) Bilba Bublíka (opäť poniekuď niešťastný preklad, ale k tomu sa už autorovi tohto textu poniekuď nechcelô vyjadrievať).
K Bilbovi dorazil Gandalf Sivý, aby mu poradil vo výbere darčeka pre toho nespratníka Froda, ktorého by najradšej poslal kadeľahšie, najlepšie na juh (lebo na Východ nechodí), už len dobrú zámienku mu treba nájsť. Navrhuje zlatý prsteň, ale Bilbo o tom nechce ani počuť. „Je môj, ja som ho našiel, prečo by som ho mal niekomu dávať?“ oborí sa na čarodejníka, ktorému asi kúpi nové handry z blšáku vo Východnej Marke. Keď mu poďakuje za radu a vyprevadí von, konečne mu to dopne – Frodovi dá vrece Starého Tobyho.
Ide si po sekáčik. Nemôže ho nájsť. Ešte že môže Starého Tobyho celkom dobre nasekať aj Žihadlom.
*****
Mnoho míľ južne od kraja, za Hmlistými horami v Lóriene, sa lady Galadriel celé hodiny len špacíruje okolo fontánky a všetkým elfom navráva, že je to čarovné zrkladlo. Ostatní doňho potom priblblo čumia a pritakajú, keď im hovorí, že ona vie, čo v ňom videli, lebo ona v ňom videla to isté.
Už niekoľko dní ju neopúšťa nutkanie zistiť, čo pod vianočným mallornom tohto roku objaví. Celeborn jej ako vždy nič neprezradil, ale kto jej robí najväčšie starosti, je jej zať. Nech je Elrond v Stredozemi známy čímkoľvek, dobrý vkus to asi nebude. Hlavne aby to zas nebola nejaká moderná gýčovina MADE IN MORDOR, ktorú vyrobili vykorisťované ohyzdie deti.
A čo ona? Vnučke dá asi zas nejaký zelený šuter. Možno naňho pripojí LED diódu a povie jej, že to je prastaré magičné svetlo a bla bla, nejaké také keci...
Thranduil jej už btw kúpil zájazd za Veľkú mláku do Valinoru, na čarovné miesto nazývané Ňudžerzypsajchetrikhospitl. Určite sa tam vraj stretne s mnohými príbuznými.
*****
Aj v neďalekom Isengarde prebiehajú prípravy na Vianoce. Saruman Biely možno zájde na vianočné nákupy do Mordoru, na ktoré ho už roky vábi jeden kamoš, ktorého spoznal na webzoznamke Temný panter partner na úrovni.
Popritom vypisuje pozvánky na sviatočnú hostinu: Théoden, Théodred, Éomer, Éowyn, Radagast, Gandalf, Saur... Tu začína uvažovať, že by sa mu vo veži zišla nejaká pomocná ruka. Alebo aj viac...
Okrem toho, ako každý rok aj tento má ešte jednu dilemu – kúpiť živý, alebo umelý stromček? Napokon sa rozhodne pre enta – živého.
*****
Očakávaním Vianoc žije už aj Biele mesto, kde sa opäť rozhodli ušetriť a ozdobiť vyschnutý Biely strom namiesto kúpy nového. Chýr o Bielych Vianociach v Bielom meste pod Bielym stromom sa už medzičasom dostal aj k temnému pánovi do Besztercebánye, ktorý si ich rozhodne nenechá ujsť.
Medzitým si k sebe správca ríše Denethor, syn Ectheliona, zavolá svojich dvoch synov, aby sa Boromira spýtal, aký darček si tohto roku pod Biely stromček želá. Potom pošle Faramira do prdele.
*****
 V tom čase doráža Gandalf Sivý do Roklinky, aby s miestnymi vianočnými elfmi pripravil darčeky pre stredozemské deti. Elrondovi navrhne, že by mohol budúcemu zaťovi nechať opraviť ten starý meč čo kúpil na tržnici pod Barad-Dûrom. Veď sa mu aj tak už tritisíc rokov povaľuje na polici pod tou nevkusnou tapetou. Ušetril by navyše na nákladoch a ešte by sa mohol inšpirovať svokrou a natárať mu nejaké keci o vzácnom dedičstve, odseknutom prste a tak.
Zakiaľ sa o tom dohadujú, prichádza do Roklinky Radagast Hnedý, aby Gandalfovi na Vianoce požičal svoje sane ťahané nadupanými králikmi s čiptuningom.
*****
Po dlhom čase sa vianočný duch vrátil aj do Mordoru a prípravy doslova burácajú v každom jeho kúte. Veľké oko však má v darčeku, ktorý si želá, už dlhé roky jasno (hlavne aby mu zas ten pako Snaga nekúpil nejaký fejkový monokulár). Tak sa rozhodne svojou troškou prispieť k sviatočnej atmosfére a vyšle prsteňové prízraky preoblečené za koledníkov, aby s radostnou novinou na perách prešli každý kút Stredozeme. Poprípade mu môžu priniesť prvé, čo im cestou frkne do nosa.
*****
Medzitým chodí zasneženými pustinami nehostinného severu istý počerný lesník, ktorý stráži miestne smreky a jedle pred nelegálnym výrubom drevorubačskou mafiou z Modrých hôr. Keď tu zrazu uvidí v snehu podozrivé stopy. Kľakne si na zem, zoberie z nej zahrsť snehu a húta: Sane, Daewoo, červená metalíza, štvorvalec, výkon najmenej osem králikov, jedného nedávno preháňalo.
Obozretne kráča ďalej až po necelej míli zbadá podozrivé vozidlo. Šofér v červenom kabáte si práve uľavuje pri nejakej starej vrbe. Keď sa otočí k nemu, Chodec si uvedomí, že ho už niekde videl.
„Ja... Ja ťa poznám,“ volá prekvapene k starcovi, „ty si Gandalf!“
Ten mu venuje krátky pohľad, pousmeje sa popod biele fúzy a hovorí: „Hou, hou, hou! Gandalf vravíš? Hm, tak ma kedysi volali. Gandalf Sivý, mhm. Teraz som Santalf Červený!“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 1. časť - Prostredie

ÚVOD   Po mnohých rokoch písania svojho fantazijného románu, som si uvedomil dva fakty. Prvým je, že píšem už akosi dlho. Keď som však začal bádať po tom, koľko to trvalo známym autorom žánrovo porovnateľnej literatúry, dostal som sa k zaujímavým číslam. Napríklad už vtedy skúsený George R. R. Martin písal prvý diel série The Song of Ice and Fire (Pieseň ľadu a ohňa), teda nám všetkým dnes už známu Hru o tróny, takmer päť rokov. Medzi vydaním štvrtého a piateho dielu ich pritom ubehlo ešte o jeden viac. R. Scott Bakker, autor série The Second Apocalypse (Druhá apokalypsa), na svojej prvotine začal pracovať počas svojho vysokoškolského štúdia v 80. rokoch a k písaniu sa vrátil na začiatku nového milénia. Prvá časť napokon vyšla v roku 2004. Patrick Rothfuss písal Meno vetra sedem rokov a Tolkien svojho Pána prsteňov celých dvanásť a ďalšie tri roky trvalo, kým si bol kvalitou svojej práce natoľko istý, že podľahol súr...

Koncepcia mágie

Prítomnosť nadprirodzených prvkov zrejme najviac vymedzuje fantazijnú literatúru voči iným žánrom. Často stačí, aby sa v  historickom románe objavili známky mágie alebo nejaký démon a razom sa z neho stáva historická fantasy . Nečudo napríklad, že mnohí čitatelia bývajú po prečítaní Hry o tróny zmätení, keďže nadprirodzené prvky sa objavia len na niekoľkých miestach v úvode a závere knihy. Tá tak pripomína viac historický epos, ktorý sa iba odohráva sa vo vymyslených reáliách. Zrejme aj to je dôvod, prečo si našla toľkých priaznivcov aj v radoch „nefanúšikov“ tradičnej fantastiky. Aj tu však v pokračovaniach prichádzame čoraz viac do kontaktu s čarami. Hlavným rozdielom oproti bežným fantazijným dielam je u Martina práve narábanie s nadprirodzeným. Kým bežný autor nasúka do každej kapitoly „čarodejov vrhajúcich ohnivé gule“, pretože má pocit, že bez nich by to jednoducho nebola fantasy, Martin vytvoril svet, v ktorom h...

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 5. časť - Draky

Súsošie drakov na fontáne v bulharskej Varne „So comes snow after fire, and even dragons have their endings.” J. R. R. Tolkien Zrejme nenájdeme mýtického tvora, ktorý by sa vo fantastike objavoval častejšie než draky. Jej súčasťou sú rovnako pevne, ako sú súčasťou mýtov a kultúr naprieč všetkými kontinentmi, v ktorých sa vyskytujú v rôznych podobách a s rozličnými menami. Nečudo teda, že väčšina autorov fantazijnej literatúry ich chce mať aj vo svojich svetoch a bez nich príde mnohým tento žáner akýsi chudobnejší a neúplný. Nič na tom nemenia ani vyjadrenia autorov ako Patrick Rothfuss , ktorého som spomínal v predošlej časti. Na druhej strane je však na mieste otázka, čo ešte môžu draky fantastike dať. Z pohľadu čitateľa preto môže táto problematika vyznieť podobne ako neustále sa opakujúci a stále menej zaujímaví elfovia či trpaslíci. Na rozdiel od nich však majú autori pri drakoch ďaleko viac zdrojov, ktorými sa m...