Preskočiť na hlavný obsah

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 3. časť - Miesto náboženstva vo fantastike



„Když až následně pochopíme, co přišlo první, nepochopíme nic. Tudíž budeme definovat duši tímto způsobem: to, co předchází všemu.“ R. Scott Bakker – První přichází tma.
Náboženstvo tvorí základný kameň takmer každej civilizácie. Odvíja sa od neho nielen kultúrna stránka a tradície, ale aj mentalita ľudí, pohľad na to, čo je dobré a zlé, spája sa s ním mýtus o stvorení sveta a často aj predpoveď o jeho zániku. Vo fantastike je náboženstvo o to dôležitejším aspektom, že ako taká z mýtov vzišla a snažila sa ich napodobniť.
Na začiatku si musíme ujasniť úlohu náboženstva v rámci príbehu. Ide totiž o činiteľ, ktorý často nepriamo ovplyvňuje konanie postáv. Z tohto pohľadu môžeme určiť tri prúdy fantasy:
a)  s priamym vplyvom náboženstva na dej – v centre býva často naplnenie proroctva spätého s vierou v nejakú božskú entitu, boj proti „bezvercom“ vo svätej vojne, apokalypsa a pod.
b)  s nepriamym vplyvom – náboženstvá ovplyvňujú konanie postáv, no nie sú stredobodom príbehu,
c)   náboženstvo nehrá významnú úlohu a spomína sa len okrajovo.

Uvedené skupiny sa môžu prelínať, takže neplatí, že každý fantazijný text patrí výlučne do jednej z nich, najmä ak ide o román s viacerými dejovými líniami, ktorých náplň je diametrálne odlišná. Tak sa môže stať, že kým v jednej riešia postavy problémy svetského charakteru, v druhej môžu do popredia vystupovať náboženské otázky a podobne.
Dobrým príkladom fantasy, v ktorej hrá náboženstvo prím, je trilógia Princ ničeho (The Prince of Nothing), z ktorej prvého dielu pochádza úvodný citát. Nielenže nám v nej autor podrobne vykreslil svätú vojnu vedenú vyznávačmi jedného náboženstva voči „pohanom“, no pripravuje nás aj na ešte veľkolepejší finálny zápas proti Nesvätému konzultu a tzv. Nebohovi Mog-Pharauovi. Bakker sa inšpiroval do značnej miery abrahámovskými náboženstvami, križiackymi výpravami, džihádmi a hlavne Zjavením sv. Jána.
Do druhej skupiny by sme mohli zaradiť Pieseň ľadu a ohňa. V nej sa dočítame o značnom množstve bohov v rozličných podobách. Konanie postáv je tu často ovplyvnené ich vierou v týchto bohov, v centre pozornosti však (zatiaľ) nestojí náboženstvo, ale mocenské boje. Významnú úlohu tu zohrávajú prostredníci bohov, ktorí konajú v ich mene, či už sú to červení kňazi, septoni a „vrabčáci“ a iní.
Bez výraznej úlohy náboženstva sa javí byť napríklad Hobit či Pán prsteňov. Naproti tomu Silmarillion obsahuje niekoľko priamych zásahov Boha Eru Ilúvatara do dejín Ardy, počnúc stvorením sveta a jeho obyvateľov, cez udalosti ako „pochovanie“ númenorskej armády po jej vstupe do Amanu či „zaguľatenie“ dovtedy plochej Ardy sprevádzané potopením Númenoru. Ilúvatarovi je napokon pripisované aj oživenie Gandalfa v Pánovi prsteňov a pád Gluma do Puklín osudu. Ani jedno sa však nespomína priamo v texte knihy.
To, akú významnú rolu môžu bohovia zohrávať vo fantazijnej literatúre napokon dokázal aj Neil Gaiman v Amerických bohoch. Nestvoril tu žiaden nový svet s novými náboženstvami, len umne a vtipne pracoval so všetkým, čo naša Zem a jej dejiny a mýty z tejto oblasti ponúkajú. Také stretnutie Tieňa s Ódinovým havranom, kde sa prelína germánska mytológia s Poeovou slávnou básňou považujem za jeden z najvtipnejších momentov modernej fantastiky.

Typy náboženských systémov a ich kvantita

Pri tvorbe náboženstva máte k dispozícii širokú škálu možností a takmer nekonečné množstvo inšpiračných zdrojov naprieč celou zemeguľou. Naštudovanie si základov o fungovaní náboženských systémov a kultov je dôležité najmä v prípade, že plánujete dať viere vo vašom svete vysokú váhu.
Definícií a delení náboženstiev je viac a viaceré odkazy na ne nájdete pod článkom. Môžeme však hovoriť o týchto hlavných typoch:
·      monoteistické – jeden všemohúci Boh-Stvoriteľ,
·      polyteistické – panteón bohov, väčšinou s jasnou hierarchiou a sférami vplyvu,
·      neteistické – náboženstvá, ktoré neuznávajú boha/bohov a upierajú sa na filozofiu často spätú s významnou historickou postavou, napr. budhizmus či konfucianizmus.
K tomuto deleniu môžeme priradiť ešte dualizmus, v ktorom koexistuje dvojica rovnocenných alebo takmer rovnocenných božských entít. Príkladom je anjel Metatron z apokryfných textov (nie, nejde o toho veľkého zlého mimozemského robota), ktorý býval niektorými judaistickými učencami a rabínmi stavaný takmer na roveň Jahveho a označovali ho ako „menší YHVH“ alebo „spolustvoriteľ sveta“. Ďalším príkladom je Zoroastrizmus s vyhranenou dualitou Dobra a Zla, na ktorom je v Piesni ľadu a ohňa založená opozícia bohov R’hllora a Veľkého Iného.
Významný je v každom fiktívnom svete aj počet náboženstiev, ktoré doňho ako autor vložíte. Nemusí pritom platiť rovnica väčší svet = viac náboženstiev. Napríklad v rozsiahlej Tolkienovej Arde je jediná univerzálna viera v Eru Ilúvatara a Valar ako jeho zástupcov, ku ktorej stojí ako opozitum Morgoth. Nejde tu však o typický dualizmus, ale skôr o podobný vzťah ako medzi kresťanským Bohom a Satanom (ktorým sa Tolkien jasne inšpiroval). Morgoth tu totiž nie je postavený do pozície rovnej Eruovi, ale do opozície ostatných Valar (výnimkou je obdobie Sauronovho pôsobenia na Númenore). V Novom tieni (nedokončenom pokračovaní Pána prsteňov) potom nachádzame „tajné satanistické náboženstvo“ – kult, ktorý má opäť čo dočinenia s Morgothom a Sauronom.

Viac ako samotná charakteristika náboženstva čitateľa zaujme to, ako a prostredníctvom čoho/koho sa vo vašom svete prejavuje. V tomto kontexte si zadefinujme dve delenia:  

1. sféra vplyvu: 
·      miestne - náboženský systém vzťahujúci sa na obmedzené územie, späté s pôvodom, kultúrou a tradíciami jedného kmeňa či národa, 
·      univerzálne - náboženstvo, ktorého cieľom je poňať celý svet; vysvetľuje jeho vznik a históriu či predpovedá zánik a pod.
2. systém organizácie:
·      neorganizované - zväčša menšie prírodné a miestne náboženstvá, sväté texty sú málokedy prítomné a ak áno, väčšinou v primitívnej podobe, často šírené ústnou tradíciou, poverami a pod.
·      organizované - náboženstvá so zložitými hierarchickými systémami, okrem samotných bohov uznávajú významné náboženské osobnosti z minulosti, sväté texty majú písomný charakter, stavajú chrámy, majú prepracované rituály a obrady a pod.
      Väčšinou platí, že univerzálne organizované náboženstvá vynakladajú pre svoje šírenie viac prostriedkov čo v praxi znamená, že majú väčší vplyv na svet, hlavne na štátne celky. Môže napríklad vznikať teokracia, v ktorej vládne náboženský systém prostredníctvom poverenej, zväčša volenej osoby. Kňazi, vierozvestcovia či rôzni šamani sú často "šedými eminenciami" svetských panovníkov. Tí potom môžu konať v mene svojho boha prípadne jeho vôľou svoje konanie odôvodniť či ospravedlniť
To, koľko sa toho čitateľ o bohoch vášho sveta dozvie, je len a len na vás. Aby ste sa však vyhli nejasnostiam či zbytočným odbočkám od hlavnej témy vášho príbehu, musíte mať jasno v týchto otázkach:
·      pozícia náboženstva v spoločnosti,
·      vplyv náboženstva na dej a postavy,
·      počet, systém a typy náboženstiev.
Vytvorenie a vhodné zapracovanie náboženstiev môže novovzniknutý svet aj samotný text posunúť do úplne novej roviny. Prostredníctvom viery totiž dokážete obhájiť či ospravedlniť konanie postáv, vytvárať nové motivácie a zápletky. Vzniknúť môžu aj úplne nové a dovtedy nezamýšľané dejové línie či postavy s vysokou mierou vplyvu na konečné rozuzlenie zápletky. Ak si teda nedáte pozor, môžete sa v snahe udržať načrtnutú pozíciu bohov vo svojom svete zamotať do spleti vlastných pavučín. V inom prípade sa môže stať, že obídete náboženskú motiváciu (ak taká vo vašom svete existuje) a váš výsledný text nebude pôsobiť vierohodne.

Nezabúdajte, že aj v tomto prípade je originalita na prvom mieste. Pre inšpiráciu prikladám na záver niekoľko odkazov na články, ktoré by vás mohli pri vašej tvorbe inšpirovať. Budem rád, ak sa o prípadne postrehy, pripomienky či vlastné skúsenosti podelíte v komentároch pod článkom. V budúcej časti sa budem venovať obyvateľstvu vášho fiktívneho sveta.

Zaujímavé odkazy:





Predchádzajúce časti seriálu:




Komentáre

  1. V Stredozemi (a Arde vo všeobecnosti) nie je to náboženstvo až tak badať z prostého dôvodu: Ainurovia v rôznych formách dlho vandrovali po zemi, takže každodenné prežívanie viery bolo úplne inak ponímané ako vo svete, kde by sa s nimi nedalo len tak stretnúť. Toto pretrvalo až do Tretieho veku, aj keď v menšej miere, pretože Ainurov chodiacich po zemi už bolo citeľne menej (a verejne najviditeľnejší boli akurát čarodejníci).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Toto myslím platí skôr o Prvom veku. Pôvod čarodejníkov však bol známy len pár vyvoleným v Stredozemi, takže si nemyslím, že to malo nejaký vplyv. Napokon Tolkien sa o náboženstve vyjadruje len v Páde Númenoru, kde Sauron presvedčil Númenorejcov, že im Valar o existencii Ilúvatara klamali s tým, že pravým Bohom je Melkor, ktorému postavili chrám a odvádzali ľudské obete.

      Čo sa týka Hobita a PP, zrejme Tolkien len nechcel náboženstvom narúšať ich rozprávkový charakter, kým Silmarillion je zas viac klasický mýtus, v ktorom "bohovia" vstupujú priamo do diania. To je prípad, o ktorom si hovoril, že kým Ainur chodili po Arde, bežní ľudia nazerali na tieto otázky odlišne než v situácii, keď ide naozaj o "vieru" v niečo, čo nie je rukolapné.

      O skutočných Tolkienovych motívoch sa však môžeme len dohadovať (pokiaľ o tom nepísal napríklad v niektorom svojom liste).

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Recenzia: Rytier Siedmich kráľovstiev

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 1. časť - Prostredie

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 5. časť - Draky