Preskočiť na hlavný obsah

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 3. časť - Miesto náboženstva vo fantastike



„Když až následně pochopíme, co přišlo první, nepochopíme nic. Tudíž budeme definovat duši tímto způsobem: to, co předchází všemu.“ R. Scott Bakker – První přichází tma.
Náboženstvo tvorí základný kameň takmer každej civilizácie. Odvíja sa od neho nielen kultúrna stránka a tradície, ale aj mentalita ľudí, pohľad na to, čo je dobré a zlé, spája sa s ním mýtus o stvorení sveta a často aj predpoveď o jeho zániku. Vo fantastike je náboženstvo o to dôležitejším aspektom, že ako taká z mýtov vzišla a snažila sa ich napodobniť.
Na začiatku si musíme ujasniť úlohu náboženstva v rámci príbehu. Ide totiž o činiteľ, ktorý často nepriamo ovplyvňuje konanie postáv. Z tohto pohľadu môžeme určiť tri prúdy fantasy:
a)  s priamym vplyvom náboženstva na dej – v centre býva často naplnenie proroctva spätého s vierou v nejakú božskú entitu, boj proti „bezvercom“ vo svätej vojne, apokalypsa a pod.
b)  s nepriamym vplyvom – náboženstvá ovplyvňujú konanie postáv, no nie sú stredobodom príbehu,
c)   náboženstvo nehrá významnú úlohu a spomína sa len okrajovo.

Uvedené skupiny sa môžu prelínať, takže neplatí, že každý fantazijný text patrí výlučne do jednej z nich, najmä ak ide o román s viacerými dejovými líniami, ktorých náplň je diametrálne odlišná. Tak sa môže stať, že kým v jednej riešia postavy problémy svetského charakteru, v druhej môžu do popredia vystupovať náboženské otázky a podobne.
Dobrým príkladom fantasy, v ktorej hrá náboženstvo prím, je trilógia Princ ničeho (The Prince of Nothing), z ktorej prvého dielu pochádza úvodný citát. Nielenže nám v nej autor podrobne vykreslil svätú vojnu vedenú vyznávačmi jedného náboženstva voči „pohanom“, no pripravuje nás aj na ešte veľkolepejší finálny zápas proti Nesvätému konzultu a tzv. Nebohovi Mog-Pharauovi. Bakker sa inšpiroval do značnej miery abrahámovskými náboženstvami, križiackymi výpravami, džihádmi a hlavne Zjavením sv. Jána.
Do druhej skupiny by sme mohli zaradiť Pieseň ľadu a ohňa. V nej sa dočítame o značnom množstve bohov v rozličných podobách. Konanie postáv je tu často ovplyvnené ich vierou v týchto bohov, v centre pozornosti však (zatiaľ) nestojí náboženstvo, ale mocenské boje. Významnú úlohu tu zohrávajú prostredníci bohov, ktorí konajú v ich mene, či už sú to červení kňazi, septoni a „vrabčáci“ a iní.
Bez výraznej úlohy náboženstva sa javí byť napríklad Hobit či Pán prsteňov. Naproti tomu Silmarillion obsahuje niekoľko priamych zásahov Boha Eru Ilúvatara do dejín Ardy, počnúc stvorením sveta a jeho obyvateľov, cez udalosti ako „pochovanie“ númenorskej armády po jej vstupe do Amanu či „zaguľatenie“ dovtedy plochej Ardy sprevádzané potopením Númenoru. Ilúvatarovi je napokon pripisované aj oživenie Gandalfa v Pánovi prsteňov a pád Gluma do Puklín osudu. Ani jedno sa však nespomína priamo v texte knihy.
To, akú významnú rolu môžu bohovia zohrávať vo fantazijnej literatúre napokon dokázal aj Neil Gaiman v Amerických bohoch. Nestvoril tu žiaden nový svet s novými náboženstvami, len umne a vtipne pracoval so všetkým, čo naša Zem a jej dejiny a mýty z tejto oblasti ponúkajú. Také stretnutie Tieňa s Ódinovým havranom, kde sa prelína germánska mytológia s Poeovou slávnou básňou považujem za jeden z najvtipnejších momentov modernej fantastiky.

Typy náboženských systémov a ich kvantita

Pri tvorbe náboženstva máte k dispozícii širokú škálu možností a takmer nekonečné množstvo inšpiračných zdrojov naprieč celou zemeguľou. Naštudovanie si základov o fungovaní náboženských systémov a kultov je dôležité najmä v prípade, že plánujete dať viere vo vašom svete vysokú váhu.
Definícií a delení náboženstiev je viac a viaceré odkazy na ne nájdete pod článkom. Môžeme však hovoriť o týchto hlavných typoch:
·      monoteistické – jeden všemohúci Boh-Stvoriteľ,
·      polyteistické – panteón bohov, väčšinou s jasnou hierarchiou a sférami vplyvu,
·      neteistické – náboženstvá, ktoré neuznávajú boha/bohov a upierajú sa na filozofiu často spätú s významnou historickou postavou, napr. budhizmus či konfucianizmus.
K tomuto deleniu môžeme priradiť ešte dualizmus, v ktorom koexistuje dvojica rovnocenných alebo takmer rovnocenných božských entít. Príkladom je anjel Metatron z apokryfných textov (nie, nejde o toho veľkého zlého mimozemského robota), ktorý býval niektorými judaistickými učencami a rabínmi stavaný takmer na roveň Jahveho a označovali ho ako „menší YHVH“ alebo „spolustvoriteľ sveta“. Ďalším príkladom je Zoroastrizmus s vyhranenou dualitou Dobra a Zla, na ktorom je v Piesni ľadu a ohňa založená opozícia bohov R’hllora a Veľkého Iného.
Významný je v každom fiktívnom svete aj počet náboženstiev, ktoré doňho ako autor vložíte. Nemusí pritom platiť rovnica väčší svet = viac náboženstiev. Napríklad v rozsiahlej Tolkienovej Arde je jediná univerzálna viera v Eru Ilúvatara a Valar ako jeho zástupcov, ku ktorej stojí ako opozitum Morgoth. Nejde tu však o typický dualizmus, ale skôr o podobný vzťah ako medzi kresťanským Bohom a Satanom (ktorým sa Tolkien jasne inšpiroval). Morgoth tu totiž nie je postavený do pozície rovnej Eruovi, ale do opozície ostatných Valar (výnimkou je obdobie Sauronovho pôsobenia na Númenore). V Novom tieni (nedokončenom pokračovaní Pána prsteňov) potom nachádzame „tajné satanistické náboženstvo“ – kult, ktorý má opäť čo dočinenia s Morgothom a Sauronom.

Viac ako samotná charakteristika náboženstva čitateľa zaujme to, ako a prostredníctvom čoho/koho sa vo vašom svete prejavuje. V tomto kontexte si zadefinujme dve delenia:  

1. sféra vplyvu: 
·      miestne - náboženský systém vzťahujúci sa na obmedzené územie, späté s pôvodom, kultúrou a tradíciami jedného kmeňa či národa, 
·      univerzálne - náboženstvo, ktorého cieľom je poňať celý svet; vysvetľuje jeho vznik a históriu či predpovedá zánik a pod.
2. systém organizácie:
·      neorganizované - zväčša menšie prírodné a miestne náboženstvá, sväté texty sú málokedy prítomné a ak áno, väčšinou v primitívnej podobe, často šírené ústnou tradíciou, poverami a pod.
·      organizované - náboženstvá so zložitými hierarchickými systémami, okrem samotných bohov uznávajú významné náboženské osobnosti z minulosti, sväté texty majú písomný charakter, stavajú chrámy, majú prepracované rituály a obrady a pod.
      Väčšinou platí, že univerzálne organizované náboženstvá vynakladajú pre svoje šírenie viac prostriedkov čo v praxi znamená, že majú väčší vplyv na svet, hlavne na štátne celky. Môže napríklad vznikať teokracia, v ktorej vládne náboženský systém prostredníctvom poverenej, zväčša volenej osoby. Kňazi, vierozvestcovia či rôzni šamani sú často "šedými eminenciami" svetských panovníkov. Tí potom môžu konať v mene svojho boha prípadne jeho vôľou svoje konanie odôvodniť či ospravedlniť
To, koľko sa toho čitateľ o bohoch vášho sveta dozvie, je len a len na vás. Aby ste sa však vyhli nejasnostiam či zbytočným odbočkám od hlavnej témy vášho príbehu, musíte mať jasno v týchto otázkach:
·      pozícia náboženstva v spoločnosti,
·      vplyv náboženstva na dej a postavy,
·      počet, systém a typy náboženstiev.
Vytvorenie a vhodné zapracovanie náboženstiev môže novovzniknutý svet aj samotný text posunúť do úplne novej roviny. Prostredníctvom viery totiž dokážete obhájiť či ospravedlniť konanie postáv, vytvárať nové motivácie a zápletky. Vzniknúť môžu aj úplne nové a dovtedy nezamýšľané dejové línie či postavy s vysokou mierou vplyvu na konečné rozuzlenie zápletky. Ak si teda nedáte pozor, môžete sa v snahe udržať načrtnutú pozíciu bohov vo svojom svete zamotať do spleti vlastných pavučín. V inom prípade sa môže stať, že obídete náboženskú motiváciu (ak taká vo vašom svete existuje) a váš výsledný text nebude pôsobiť vierohodne.

Nezabúdajte, že aj v tomto prípade je originalita na prvom mieste. Pre inšpiráciu prikladám na záver niekoľko odkazov na články, ktoré by vás mohli pri vašej tvorbe inšpirovať. Budem rád, ak sa o prípadne postrehy, pripomienky či vlastné skúsenosti podelíte v komentároch pod článkom. V budúcej časti sa budem venovať obyvateľstvu vášho fiktívneho sveta.

Zaujímavé odkazy:





Predchádzajúce časti seriálu:




Komentáre

  1. V Stredozemi (a Arde vo všeobecnosti) nie je to náboženstvo až tak badať z prostého dôvodu: Ainurovia v rôznych formách dlho vandrovali po zemi, takže každodenné prežívanie viery bolo úplne inak ponímané ako vo svete, kde by sa s nimi nedalo len tak stretnúť. Toto pretrvalo až do Tretieho veku, aj keď v menšej miere, pretože Ainurov chodiacich po zemi už bolo citeľne menej (a verejne najviditeľnejší boli akurát čarodejníci).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Toto myslím platí skôr o Prvom veku. Pôvod čarodejníkov však bol známy len pár vyvoleným v Stredozemi, takže si nemyslím, že to malo nejaký vplyv. Napokon Tolkien sa o náboženstve vyjadruje len v Páde Númenoru, kde Sauron presvedčil Númenorejcov, že im Valar o existencii Ilúvatara klamali s tým, že pravým Bohom je Melkor, ktorému postavili chrám a odvádzali ľudské obete.

      Čo sa týka Hobita a PP, zrejme Tolkien len nechcel náboženstvom narúšať ich rozprávkový charakter, kým Silmarillion je zas viac klasický mýtus, v ktorom "bohovia" vstupujú priamo do diania. To je prípad, o ktorom si hovoril, že kým Ainur chodili po Arde, bežní ľudia nazerali na tieto otázky odlišne než v situácii, keď ide naozaj o "vieru" v niečo, čo nie je rukolapné.

      O skutočných Tolkienovych motívoch sa však môžeme len dohadovať (pokiaľ o tom nepísal napríklad v niektorom svojom liste).

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 1. časť - Prostredie

ÚVOD   Po mnohých rokoch písania svojho fantazijného románu, som si uvedomil dva fakty. Prvým je, že píšem už akosi dlho. Keď som však začal bádať po tom, koľko to trvalo známym autorom žánrovo porovnateľnej literatúry, dostal som sa k zaujímavým číslam. Napríklad už vtedy skúsený George R. R. Martin písal prvý diel série The Song of Ice and Fire (Pieseň ľadu a ohňa), teda nám všetkým dnes už známu Hru o tróny, takmer päť rokov. Medzi vydaním štvrtého a piateho dielu ich pritom ubehlo ešte o jeden viac. R. Scott Bakker, autor série The Second Apocalypse (Druhá apokalypsa), na svojej prvotine začal pracovať počas svojho vysokoškolského štúdia v 80. rokoch a k písaniu sa vrátil na začiatku nového milénia. Prvá časť napokon vyšla v roku 2004. Patrick Rothfuss písal Meno vetra sedem rokov a Tolkien svojho Pána prsteňov celých dvanásť a ďalšie tri roky trvalo, kým si bol kvalitou svojej práce natoľko istý, že podľahol súr...

Koncepcia mágie

Prítomnosť nadprirodzených prvkov zrejme najviac vymedzuje fantazijnú literatúru voči iným žánrom. Často stačí, aby sa v  historickom románe objavili známky mágie alebo nejaký démon a razom sa z neho stáva historická fantasy . Nečudo napríklad, že mnohí čitatelia bývajú po prečítaní Hry o tróny zmätení, keďže nadprirodzené prvky sa objavia len na niekoľkých miestach v úvode a závere knihy. Tá tak pripomína viac historický epos, ktorý sa iba odohráva sa vo vymyslených reáliách. Zrejme aj to je dôvod, prečo si našla toľkých priaznivcov aj v radoch „nefanúšikov“ tradičnej fantastiky. Aj tu však v pokračovaniach prichádzame čoraz viac do kontaktu s čarami. Hlavným rozdielom oproti bežným fantazijným dielam je u Martina práve narábanie s nadprirodzeným. Kým bežný autor nasúka do každej kapitoly „čarodejov vrhajúcich ohnivé gule“, pretože má pocit, že bez nich by to jednoducho nebola fantasy, Martin vytvoril svet, v ktorom h...

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 5. časť - Draky

Súsošie drakov na fontáne v bulharskej Varne „So comes snow after fire, and even dragons have their endings.” J. R. R. Tolkien Zrejme nenájdeme mýtického tvora, ktorý by sa vo fantastike objavoval častejšie než draky. Jej súčasťou sú rovnako pevne, ako sú súčasťou mýtov a kultúr naprieč všetkými kontinentmi, v ktorých sa vyskytujú v rôznych podobách a s rozličnými menami. Nečudo teda, že väčšina autorov fantazijnej literatúry ich chce mať aj vo svojich svetoch a bez nich príde mnohým tento žáner akýsi chudobnejší a neúplný. Nič na tom nemenia ani vyjadrenia autorov ako Patrick Rothfuss , ktorého som spomínal v predošlej časti. Na druhej strane je však na mieste otázka, čo ešte môžu draky fantastike dať. Z pohľadu čitateľa preto môže táto problematika vyznieť podobne ako neustále sa opakujúci a stále menej zaujímaví elfovia či trpaslíci. Na rozdiel od nich však majú autori pri drakoch ďaleko viac zdrojov, ktorými sa m...