„Když až následně pochopíme, co přišlo první, nepochopíme
nic. Tudíž budeme definovat duši tímto způsobem: to, co předchází všemu.“ R. Scott Bakker – První přichází tma.
Náboženstvo tvorí základný kameň takmer každej
civilizácie. Odvíja sa od neho nielen kultúrna stránka a tradície, ale aj
mentalita ľudí, pohľad na to, čo je dobré a zlé, spája sa s ním mýtus
o stvorení sveta a často aj predpoveď o jeho zániku. Vo
fantastike je náboženstvo o to dôležitejším aspektom, že ako taká
z mýtov vzišla a snažila sa ich napodobniť.
Na začiatku si musíme ujasniť úlohu náboženstva
v rámci príbehu. Ide totiž o činiteľ, ktorý často nepriamo ovplyvňuje
konanie postáv. Z tohto pohľadu môžeme určiť tri prúdy fantasy:
a) s priamym vplyvom náboženstva na dej
– v centre býva často naplnenie proroctva spätého s vierou
v nejakú božskú entitu, boj proti „bezvercom“ vo svätej vojne, apokalypsa
a pod.
b) s nepriamym vplyvom –
náboženstvá ovplyvňujú konanie postáv, no nie sú stredobodom príbehu,
c) náboženstvo nehrá významnú úlohu
a spomína sa len okrajovo.
Uvedené skupiny sa môžu prelínať, takže neplatí, že
každý fantazijný text patrí výlučne do jednej z nich, najmä ak ide
o román s viacerými dejovými líniami, ktorých náplň je diametrálne
odlišná. Tak sa môže stať, že kým v jednej riešia postavy problémy
svetského charakteru, v druhej môžu do popredia vystupovať náboženské
otázky a podobne.
Dobrým príkladom fantasy, v ktorej hrá
náboženstvo prím, je trilógia Princ ničeho (The Prince of Nothing),
z ktorej prvého dielu pochádza úvodný citát. Nielenže nám v nej autor
podrobne vykreslil svätú vojnu vedenú vyznávačmi jedného náboženstva voči
„pohanom“, no pripravuje nás aj na ešte veľkolepejší finálny zápas proti
Nesvätému konzultu a tzv. Nebohovi Mog-Pharauovi. Bakker sa
inšpiroval do značnej miery abrahámovskými náboženstvami, križiackymi
výpravami, džihádmi a hlavne Zjavením sv. Jána.
Do druhej skupiny by sme mohli zaradiť Pieseň ľadu
a ohňa. V nej sa dočítame o značnom množstve bohov v rozličných
podobách. Konanie postáv je tu často ovplyvnené ich vierou
v týchto bohov, v centre pozornosti však (zatiaľ) nestojí
náboženstvo, ale mocenské boje. Významnú úlohu tu zohrávajú prostredníci bohov,
ktorí konajú v ich mene, či už sú to červení kňazi, septoni a „vrabčáci“
a iní.
Bez výraznej úlohy náboženstva sa javí byť napríklad Hobit
či Pán prsteňov. Naproti tomu Silmarillion obsahuje niekoľko priamych
zásahov Boha Eru Ilúvatara do dejín Ardy, počnúc stvorením sveta a jeho
obyvateľov, cez udalosti ako „pochovanie“ númenorskej armády po jej vstupe do
Amanu či „zaguľatenie“ dovtedy plochej Ardy sprevádzané potopením Númenoru.
Ilúvatarovi je napokon pripisované aj oživenie Gandalfa v Pánovi prsteňov
a pád Gluma do Puklín osudu. Ani jedno sa však nespomína priamo
v texte knihy.
To, akú významnú rolu môžu bohovia zohrávať vo
fantazijnej literatúre napokon dokázal aj Neil Gaiman v Amerických bohoch.
Nestvoril tu žiaden nový svet s novými náboženstvami, len umne
a vtipne pracoval so všetkým, čo naša Zem a jej dejiny a mýty
z tejto oblasti ponúkajú. Také stretnutie Tieňa s Ódinovým havranom,
kde sa prelína germánska mytológia s Poeovou slávnou básňou považujem za
jeden z najvtipnejších momentov modernej fantastiky.
Typy náboženských systémov a ich kvantita
Pri tvorbe náboženstva máte k dispozícii širokú
škálu možností a takmer nekonečné množstvo inšpiračných zdrojov naprieč
celou zemeguľou. Naštudovanie si základov o fungovaní náboženských
systémov a kultov je dôležité najmä v prípade, že plánujete dať viere
vo vašom svete vysokú váhu.
Definícií a delení náboženstiev je viac
a viaceré odkazy na ne nájdete pod článkom. Môžeme však hovoriť
o týchto hlavných typoch:
·
monoteistické – jeden všemohúci Boh-Stvoriteľ,
·
polyteistické – panteón
bohov, väčšinou s jasnou hierarchiou a sférami vplyvu,
·
neteistické – náboženstvá,
ktoré neuznávajú boha/bohov a upierajú sa na filozofiu často spätú
s významnou historickou postavou, napr. budhizmus či konfucianizmus.
K tomuto deleniu môžeme priradiť ešte dualizmus,
v ktorom koexistuje dvojica rovnocenných alebo takmer rovnocenných
božských entít. Príkladom je anjel Metatron z apokryfných textov (nie,
nejde o toho veľkého zlého mimozemského robota), ktorý býval niektorými
judaistickými učencami a rabínmi stavaný takmer na roveň Jahveho
a označovali ho ako „menší YHVH“ alebo „spolustvoriteľ sveta“. Ďalším
príkladom je Zoroastrizmus s vyhranenou dualitou Dobra a Zla,
na ktorom je v Piesni ľadu a ohňa založená opozícia bohov R’hllora
a Veľkého Iného.
Významný je v každom fiktívnom svete aj počet
náboženstiev, ktoré doňho ako autor vložíte. Nemusí pritom platiť rovnica väčší
svet = viac náboženstiev. Napríklad v rozsiahlej Tolkienovej Arde je
jediná univerzálna viera v Eru Ilúvatara a Valar ako jeho zástupcov,
ku ktorej stojí ako opozitum Morgoth. Nejde tu však o typický dualizmus,
ale skôr o podobný vzťah ako medzi kresťanským Bohom a Satanom (ktorým
sa Tolkien jasne inšpiroval). Morgoth tu totiž nie je postavený do pozície
rovnej Eruovi, ale do opozície ostatných Valar (výnimkou je obdobie Sauronovho
pôsobenia na Númenore). V Novom tieni (nedokončenom pokračovaní
Pána prsteňov) potom nachádzame „tajné satanistické náboženstvo“ – kult, ktorý
má opäť čo dočinenia s Morgothom a Sauronom.
Viac ako samotná charakteristika náboženstva čitateľa
zaujme to, ako a prostredníctvom čoho/koho sa vo vašom svete
prejavuje. V tomto kontexte si zadefinujme dve delenia:
1. sféra vplyvu:
·
miestne - náboženský systém vzťahujúci sa na obmedzené územie,
späté s pôvodom, kultúrou a tradíciami jedného kmeňa či národa,
·
univerzálne - náboženstvo, ktorého cieľom je poňať celý svet;
vysvetľuje jeho vznik a históriu či predpovedá zánik a pod.
2. systém organizácie:
·
neorganizované - zväčša menšie prírodné a miestne náboženstvá, sväté
texty sú málokedy prítomné a ak áno, väčšinou v primitívnej podobe, často
šírené ústnou tradíciou, poverami a pod.
·
organizované - náboženstvá so zložitými hierarchickými systémami,
okrem samotných bohov uznávajú významné náboženské osobnosti z minulosti, sväté
texty majú písomný charakter, stavajú chrámy, majú prepracované rituály a
obrady a pod.
Väčšinou platí, že univerzálne
organizované náboženstvá vynakladajú pre svoje šírenie viac prostriedkov čo
v praxi znamená, že majú väčší vplyv na svet, hlavne na štátne celky. Môže
napríklad vznikať teokracia, v ktorej vládne náboženský systém prostredníctvom
poverenej, zväčša volenej osoby. Kňazi, vierozvestcovia či rôzni šamani sú
často "šedými eminenciami" svetských panovníkov. Tí potom môžu konať
v mene svojho boha prípadne jeho vôľou svoje konanie odôvodniť či ospravedlniť
To, koľko sa toho čitateľ o bohoch vášho sveta
dozvie, je len a len na vás. Aby ste sa však vyhli nejasnostiam či
zbytočným odbočkám od hlavnej témy vášho príbehu, musíte mať jasno
v týchto otázkach:
·
pozícia
náboženstva v spoločnosti,
·
vplyv
náboženstva na dej a postavy,
·
počet, systém
a typy náboženstiev.
Vytvorenie a vhodné zapracovanie náboženstiev
môže novovzniknutý svet aj samotný text posunúť do úplne novej roviny.
Prostredníctvom viery totiž dokážete obhájiť či ospravedlniť konanie postáv,
vytvárať nové motivácie a zápletky. Vzniknúť môžu aj úplne nové
a dovtedy nezamýšľané dejové línie či postavy s vysokou mierou vplyvu
na konečné rozuzlenie zápletky. Ak si teda nedáte pozor, môžete sa v snahe
udržať načrtnutú pozíciu bohov vo svojom svete zamotať do spleti vlastných
pavučín. V inom prípade sa môže stať, že obídete náboženskú motiváciu (ak
taká vo vašom svete existuje) a váš výsledný text nebude pôsobiť
vierohodne.
Nezabúdajte, že aj v tomto prípade je originalita na
prvom mieste. Pre inšpiráciu prikladám na záver niekoľko odkazov na články,
ktoré by vás mohli pri vašej tvorbe inšpirovať. Budem rád, ak sa o prípadne
postrehy, pripomienky či vlastné skúsenosti podelíte v komentároch pod článkom.
V budúcej časti sa budem venovať obyvateľstvu vášho fiktívneho sveta.
Zaujímavé odkazy:
Predchádzajúce časti seriálu:
V Stredozemi (a Arde vo všeobecnosti) nie je to náboženstvo až tak badať z prostého dôvodu: Ainurovia v rôznych formách dlho vandrovali po zemi, takže každodenné prežívanie viery bolo úplne inak ponímané ako vo svete, kde by sa s nimi nedalo len tak stretnúť. Toto pretrvalo až do Tretieho veku, aj keď v menšej miere, pretože Ainurov chodiacich po zemi už bolo citeľne menej (a verejne najviditeľnejší boli akurát čarodejníci).
OdpovedaťOdstrániťToto myslím platí skôr o Prvom veku. Pôvod čarodejníkov však bol známy len pár vyvoleným v Stredozemi, takže si nemyslím, že to malo nejaký vplyv. Napokon Tolkien sa o náboženstve vyjadruje len v Páde Númenoru, kde Sauron presvedčil Númenorejcov, že im Valar o existencii Ilúvatara klamali s tým, že pravým Bohom je Melkor, ktorému postavili chrám a odvádzali ľudské obete.
OdstrániťČo sa týka Hobita a PP, zrejme Tolkien len nechcel náboženstvom narúšať ich rozprávkový charakter, kým Silmarillion je zas viac klasický mýtus, v ktorom "bohovia" vstupujú priamo do diania. To je prípad, o ktorom si hovoril, že kým Ainur chodili po Arde, bežní ľudia nazerali na tieto otázky odlišne než v situácii, keď ide naozaj o "vieru" v niečo, čo nie je rukolapné.
O skutočných Tolkienovych motívoch sa však môžeme len dohadovať (pokiaľ o tom nepísal napríklad v niektorom svojom liste).