Preskočiť na hlavný obsah

Ako stvoriť uveriteľný fiktívny svet - 3. časť - Miesto náboženstva vo fantastike



„Když až následně pochopíme, co přišlo první, nepochopíme nic. Tudíž budeme definovat duši tímto způsobem: to, co předchází všemu.“ R. Scott Bakker – První přichází tma.
Náboženstvo tvorí základný kameň takmer každej civilizácie. Odvíja sa od neho nielen kultúrna stránka a tradície, ale aj mentalita ľudí, pohľad na to, čo je dobré a zlé, spája sa s ním mýtus o stvorení sveta a často aj predpoveď o jeho zániku. Vo fantastike je náboženstvo o to dôležitejším aspektom, že ako taká z mýtov vzišla a snažila sa ich napodobniť.
Na začiatku si musíme ujasniť úlohu náboženstva v rámci príbehu. Ide totiž o činiteľ, ktorý často nepriamo ovplyvňuje konanie postáv. Z tohto pohľadu môžeme určiť tri prúdy fantasy:
a)  s priamym vplyvom náboženstva na dej – v centre býva často naplnenie proroctva spätého s vierou v nejakú božskú entitu, boj proti „bezvercom“ vo svätej vojne, apokalypsa a pod.
b)  s nepriamym vplyvom – náboženstvá ovplyvňujú konanie postáv, no nie sú stredobodom príbehu,
c)   náboženstvo nehrá významnú úlohu a spomína sa len okrajovo.

Uvedené skupiny sa môžu prelínať, takže neplatí, že každý fantazijný text patrí výlučne do jednej z nich, najmä ak ide o román s viacerými dejovými líniami, ktorých náplň je diametrálne odlišná. Tak sa môže stať, že kým v jednej riešia postavy problémy svetského charakteru, v druhej môžu do popredia vystupovať náboženské otázky a podobne.
Dobrým príkladom fantasy, v ktorej hrá náboženstvo prím, je trilógia Princ ničeho (The Prince of Nothing), z ktorej prvého dielu pochádza úvodný citát. Nielenže nám v nej autor podrobne vykreslil svätú vojnu vedenú vyznávačmi jedného náboženstva voči „pohanom“, no pripravuje nás aj na ešte veľkolepejší finálny zápas proti Nesvätému konzultu a tzv. Nebohovi Mog-Pharauovi. Bakker sa inšpiroval do značnej miery abrahámovskými náboženstvami, križiackymi výpravami, džihádmi a hlavne Zjavením sv. Jána.
Do druhej skupiny by sme mohli zaradiť Pieseň ľadu a ohňa. V nej sa dočítame o značnom množstve bohov v rozličných podobách. Konanie postáv je tu často ovplyvnené ich vierou v týchto bohov, v centre pozornosti však (zatiaľ) nestojí náboženstvo, ale mocenské boje. Významnú úlohu tu zohrávajú prostredníci bohov, ktorí konajú v ich mene, či už sú to červení kňazi, septoni a „vrabčáci“ a iní.
Bez výraznej úlohy náboženstva sa javí byť napríklad Hobit či Pán prsteňov. Naproti tomu Silmarillion obsahuje niekoľko priamych zásahov Boha Eru Ilúvatara do dejín Ardy, počnúc stvorením sveta a jeho obyvateľov, cez udalosti ako „pochovanie“ númenorskej armády po jej vstupe do Amanu či „zaguľatenie“ dovtedy plochej Ardy sprevádzané potopením Númenoru. Ilúvatarovi je napokon pripisované aj oživenie Gandalfa v Pánovi prsteňov a pád Gluma do Puklín osudu. Ani jedno sa však nespomína priamo v texte knihy.
To, akú významnú rolu môžu bohovia zohrávať vo fantazijnej literatúre napokon dokázal aj Neil Gaiman v Amerických bohoch. Nestvoril tu žiaden nový svet s novými náboženstvami, len umne a vtipne pracoval so všetkým, čo naša Zem a jej dejiny a mýty z tejto oblasti ponúkajú. Také stretnutie Tieňa s Ódinovým havranom, kde sa prelína germánska mytológia s Poeovou slávnou básňou považujem za jeden z najvtipnejších momentov modernej fantastiky.

Typy náboženských systémov a ich kvantita

Pri tvorbe náboženstva máte k dispozícii širokú škálu možností a takmer nekonečné množstvo inšpiračných zdrojov naprieč celou zemeguľou. Naštudovanie si základov o fungovaní náboženských systémov a kultov je dôležité najmä v prípade, že plánujete dať viere vo vašom svete vysokú váhu.
Definícií a delení náboženstiev je viac a viaceré odkazy na ne nájdete pod článkom. Môžeme však hovoriť o týchto hlavných typoch:
·      monoteistické – jeden všemohúci Boh-Stvoriteľ,
·      polyteistické – panteón bohov, väčšinou s jasnou hierarchiou a sférami vplyvu,
·      neteistické – náboženstvá, ktoré neuznávajú boha/bohov a upierajú sa na filozofiu často spätú s významnou historickou postavou, napr. budhizmus či konfucianizmus.
K tomuto deleniu môžeme priradiť ešte dualizmus, v ktorom koexistuje dvojica rovnocenných alebo takmer rovnocenných božských entít. Príkladom je anjel Metatron z apokryfných textov (nie, nejde o toho veľkého zlého mimozemského robota), ktorý býval niektorými judaistickými učencami a rabínmi stavaný takmer na roveň Jahveho a označovali ho ako „menší YHVH“ alebo „spolustvoriteľ sveta“. Ďalším príkladom je Zoroastrizmus s vyhranenou dualitou Dobra a Zla, na ktorom je v Piesni ľadu a ohňa založená opozícia bohov R’hllora a Veľkého Iného.
Významný je v každom fiktívnom svete aj počet náboženstiev, ktoré doňho ako autor vložíte. Nemusí pritom platiť rovnica väčší svet = viac náboženstiev. Napríklad v rozsiahlej Tolkienovej Arde je jediná univerzálna viera v Eru Ilúvatara a Valar ako jeho zástupcov, ku ktorej stojí ako opozitum Morgoth. Nejde tu však o typický dualizmus, ale skôr o podobný vzťah ako medzi kresťanským Bohom a Satanom (ktorým sa Tolkien jasne inšpiroval). Morgoth tu totiž nie je postavený do pozície rovnej Eruovi, ale do opozície ostatných Valar (výnimkou je obdobie Sauronovho pôsobenia na Númenore). V Novom tieni (nedokončenom pokračovaní Pána prsteňov) potom nachádzame „tajné satanistické náboženstvo“ – kult, ktorý má opäť čo dočinenia s Morgothom a Sauronom.

Viac ako samotná charakteristika náboženstva čitateľa zaujme to, ako a prostredníctvom čoho/koho sa vo vašom svete prejavuje. V tomto kontexte si zadefinujme dve delenia:  

1. sféra vplyvu: 
·      miestne - náboženský systém vzťahujúci sa na obmedzené územie, späté s pôvodom, kultúrou a tradíciami jedného kmeňa či národa, 
·      univerzálne - náboženstvo, ktorého cieľom je poňať celý svet; vysvetľuje jeho vznik a históriu či predpovedá zánik a pod.
2. systém organizácie:
·      neorganizované - zväčša menšie prírodné a miestne náboženstvá, sväté texty sú málokedy prítomné a ak áno, väčšinou v primitívnej podobe, často šírené ústnou tradíciou, poverami a pod.
·      organizované - náboženstvá so zložitými hierarchickými systémami, okrem samotných bohov uznávajú významné náboženské osobnosti z minulosti, sväté texty majú písomný charakter, stavajú chrámy, majú prepracované rituály a obrady a pod.
      Väčšinou platí, že univerzálne organizované náboženstvá vynakladajú pre svoje šírenie viac prostriedkov čo v praxi znamená, že majú väčší vplyv na svet, hlavne na štátne celky. Môže napríklad vznikať teokracia, v ktorej vládne náboženský systém prostredníctvom poverenej, zväčša volenej osoby. Kňazi, vierozvestcovia či rôzni šamani sú často "šedými eminenciami" svetských panovníkov. Tí potom môžu konať v mene svojho boha prípadne jeho vôľou svoje konanie odôvodniť či ospravedlniť
To, koľko sa toho čitateľ o bohoch vášho sveta dozvie, je len a len na vás. Aby ste sa však vyhli nejasnostiam či zbytočným odbočkám od hlavnej témy vášho príbehu, musíte mať jasno v týchto otázkach:
·      pozícia náboženstva v spoločnosti,
·      vplyv náboženstva na dej a postavy,
·      počet, systém a typy náboženstiev.
Vytvorenie a vhodné zapracovanie náboženstiev môže novovzniknutý svet aj samotný text posunúť do úplne novej roviny. Prostredníctvom viery totiž dokážete obhájiť či ospravedlniť konanie postáv, vytvárať nové motivácie a zápletky. Vzniknúť môžu aj úplne nové a dovtedy nezamýšľané dejové línie či postavy s vysokou mierou vplyvu na konečné rozuzlenie zápletky. Ak si teda nedáte pozor, môžete sa v snahe udržať načrtnutú pozíciu bohov vo svojom svete zamotať do spleti vlastných pavučín. V inom prípade sa môže stať, že obídete náboženskú motiváciu (ak taká vo vašom svete existuje) a váš výsledný text nebude pôsobiť vierohodne.

Nezabúdajte, že aj v tomto prípade je originalita na prvom mieste. Pre inšpiráciu prikladám na záver niekoľko odkazov na články, ktoré by vás mohli pri vašej tvorbe inšpirovať. Budem rád, ak sa o prípadne postrehy, pripomienky či vlastné skúsenosti podelíte v komentároch pod článkom. V budúcej časti sa budem venovať obyvateľstvu vášho fiktívneho sveta.

Zaujímavé odkazy:





Predchádzajúce časti seriálu:




Komentáre

  1. V Stredozemi (a Arde vo všeobecnosti) nie je to náboženstvo až tak badať z prostého dôvodu: Ainurovia v rôznych formách dlho vandrovali po zemi, takže každodenné prežívanie viery bolo úplne inak ponímané ako vo svete, kde by sa s nimi nedalo len tak stretnúť. Toto pretrvalo až do Tretieho veku, aj keď v menšej miere, pretože Ainurov chodiacich po zemi už bolo citeľne menej (a verejne najviditeľnejší boli akurát čarodejníci).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Toto myslím platí skôr o Prvom veku. Pôvod čarodejníkov však bol známy len pár vyvoleným v Stredozemi, takže si nemyslím, že to malo nejaký vplyv. Napokon Tolkien sa o náboženstve vyjadruje len v Páde Númenoru, kde Sauron presvedčil Númenorejcov, že im Valar o existencii Ilúvatara klamali s tým, že pravým Bohom je Melkor, ktorému postavili chrám a odvádzali ľudské obete.

      Čo sa týka Hobita a PP, zrejme Tolkien len nechcel náboženstvom narúšať ich rozprávkový charakter, kým Silmarillion je zas viac klasický mýtus, v ktorom "bohovia" vstupujú priamo do diania. To je prípad, o ktorom si hovoril, že kým Ainur chodili po Arde, bežní ľudia nazerali na tieto otázky odlišne než v situácii, keď ide naozaj o "vieru" v niečo, čo nie je rukolapné.

      O skutočných Tolkienovych motívoch sa však môžeme len dohadovať (pokiaľ o tom nepísal napríklad v niektorom svojom liste).

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Targaryen, na ktorého sa zabudlo

Popri troch veľkých rodoch Západozemí , ktoré došli do svojho zániku, to od samého začiatku majú na mále aj Targaryenovci, ktorí len so šťastím ušli úplnej skaze počas Robertovej rebélie. Na samom začiatku seriálu nám boli predstavení dvaja, podľa všetkého poslední zástupcovia rodu – Viserys, známy aj ako Žobrácky kráľ, a jeho mladšia sestra Daenerys, ktorá to, na rozdiel od svojich dvoch bratov, dotiahla vo veľkom štýle až do konca poslednej série a zdá sa, že najlepšie časy stále nemá za sebou. Postupom času sa však ukázalo, že neboli jedinými žijúcimi príslušníkmi kedysi najmocnejšieho rodu Siedmich kráľovstiev. Ak opomenieme udalosti v knihe a „Mladého Griffa“, ktorý sa vydáva za Rhaegarovho syna Aegona (a rôzne nepotvrdené teórie o súrodencoch Lannisterových), videli sme v seriáli piatich žijúcich Targaryenov (vrátane bastardov). Ak ste už začali rátať, trochu vám to uľahčím – tí, ktorí si ešte spomínajú na prvú sériu, k prvej dvojici akiste hneď prirátali maestera Ae

Recenzia: Rytier Siedmich kráľovstiev

Autor:                        George R. R. Martin Žáner:                        fantasy Rok vydania:            1998 (The Hedge Knight), 2004 (The Sworn Sword), 2010 (The Mystery Knight) České vydanie:          Argo, 2014 Slovenské vydanie:   Tatran, 2017 G. R. R. Martin sa už pred rokmi rozhodol obohatiť vtedy ešte len vznikajúcu ságu Pieseň ľadu a ohňa o sériu prequelových noviel, ktoré by tvorili svoj vlastný, menší príbeh, dejovo predbiehajúci udalosti z Piesne o celé dekády. Zbierka s názvom Rytier Siedmich kráľovstiev obsahuje tri relatívne krátke novely o rozsahu asi 80 až 100 strán. Tie rozprávajú príbeh mladého rytiera Dunka, ktorý sa počas jedného rytierskeho turnaja zhodou náhod zoznámi s chlapcom, ktorý sa mu predstaví ako Egg (v angličtine ide o slovnú hračku – egg, teda „vajce“, odkazuje na jeho plešatú hlavú, ale tiež je to skratka jeho pravého mena Aegon). Z obyčajného a miestami celkom drzého chlapca sa napokon vykľuje vnuk vtedajšieho kráľa Dae

Veľké rody Hry o tróny, ktoré došli k svojmu zániku

Dlhú dobu to vyzeralo, že spomedzi všetkých veľkých rodov Západozemí to majú najviac namále Starkovci, ktorí postupne umierali ako na bežiacom páse. Nakoniec to však boli iné rody, ktoré v seriálovej verzii Hry o tróny došli až do štádia vymretia. Baratheonovci z Búrkového konca Po Robertovej rebélii jeden z najmocnejšách rodov Siedmich kráľovstiev, ktorý pôvodne vládol oblasti Stormlands (Búrkové zeme). Najmladší z veľkých rodov vznikol počas Dobyvateľskej vojny Aegona I. Targaryena a jeho zakladateľom bol jeho údajný nevlastný brat Orys Baratheon. Ten získal celú oblasť, ktorá predtým patrila rodu Durrandonovcov, aj s ich sídelným hradom ako vďaku za zabitie posledného Búrkového kráľa Argilaca. Svoju moc nad nadobudnutým územím spečatil manželstvom s Argilacovou dcérou Argellou. Sám Robert sa kráľom nestal len vďaka víťaznej vojne. Je málo známym faktom, že bol bratrancom z druhého kolena Rhaegara Targaryena (jeho stará mama bola Rhaella Targaryen, dcéra Aegona V. zn